- Slovenské platy sa od eura zdvojnásobili, v Európe však zaostávajú.
- V rebríčku priemerných miezd sme klesli z 19. na 23. miesto.
- Problém nepredstavuje euro, ale montážna ekonomika s nízkou pridanou hodnotou.
Od zavedenia eura v roku 2009 priemerný plat na Slovensku stabilne rastie. Pred pätnástimi rokmi nedosiahol priemerný ročný zárobok ani hranicu 10-tisíc eur, čo znamenalo sumu pod 800 eur mesačne.
Dnes sa podľa Správ STVR priemerný ročný príjem pohybuje okolo 20 300 eur, teda viac než dvojnásobok pôvodnej úrovne. Na prvý pohľad ide o veľký úspech, ktorý sa dá ľahko odčítať z čísiel.
Keď však zapojíte do hry porovnanie s Európskou úniou, nálada sa rýchlo zmení. Slovensko sa v rebríčku priemerných miezd posunulo z 19. miesta až na 23. priečku. V období po globálnej kríze v roku 2014 zarábal priemerný Slovák viac než zamestnanec v Česku, Poľsku, Maďarsku či Rumunsku.
Dnes už tento náskok neplatí. Predbehla nás väčšina susedov, vrátane Rumunska. Nad vodou nás drží už len fakt, že za nami naďalej zostáva Maďarsko na 24. mieste.
Analytici aj zamestnávatelia sa zhodujú, že Slovensko nedokázalo využiť poslednú dekádu tak ako konkurencia. Analytik Matej Horňák spája slabší rast miezd so slabšou výkonnosťou ekonomiky. Prognózy na najbližšie roky nepredpokladajú výraznejší obrat, takže rozdiely v platoch sa môžu ešte prehĺbiť.
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Fillová upozorňuje na štruktúru hospodárstva. Veľká časť pracovných miest vzniká v priemysle, ktorý sa sústredí na montáž, nie na výskum, vývoj a dizajn. Firmy na Slovensku často vyrábajú finálne produkty, no rozhodujúce know-how a vysoká pridaná hodnota zostávajú v zahraničí. Takýto model logicky obmedzuje priestor na rýchle zvyšovanie miezd.
Podľa odborníkov potrebuje krajina silnejšiu podporu vedy, výskumu a inovácií, ale aj stabilnejšie podnikateľské prostredie. Štát by mal viac motivovať investície s vyššou pridanou hodnotou a modernizáciu ekonomiky. Tieto ambície však narážajú na napätý rozpočet, konsolidačné opatrenia a celkovú neistotu vo svete.
Minimálna mzda ako tlak na vyššie platy
Ministerstvo práce pripomína, že priame nástroje na ovplyvňovanie miezd má len v obmedzenej miere. Hlavnou pákou zostáva minimálna mzda. Nový automat ju od budúceho roka zvýši o takmer sto eur.
Odborári tento krok podporujú, pretože vyššia minimálna mzda tlačí nahor aj ostatné zárobky a príplatky za prácu v noci, cez víkendy či sviatky.
Práve rýchlejšie zvyšovanie minimálnej mzdy pomohlo Rumunsku zrýchliť rast priemernej mzdy a dostať sa pred Slovensko. Silný tlak zospodu priniesol vyššie platy, ale aj väčšie nároky na firmy, ktoré museli reagovať investíciami a zmenami vo fungovaní.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
