- Slovenské poľnohospodárstvo zažíva kritický nedostatok vlahy.
- Deficit zrážok dosahuje až 100 milimetrov v horských oblastiach.
- Bez moderných závlahových systémov nebude možné zabezpečiť dostatočnú úrodu.
Slovenskí poľnohospodári čelia vážnemu problému s nedostatkom vlahy, ktorý sa prejavuje na celom území Slovenska. Tento deficit môže významne ovplyvniť nielen rast ozimín, ale aj zakladanie novej úrody na jar. Situácia je o to znepokojujúcejšia, že pôde chýba viac ako 50 milimetrov zrážok, pričom v horských oblastiach stredného Slovenska je tento deficit dokonca vyšší ako 100 mm.
Kritická situácia sa prejavuje najmä pri plodinách ako jačmeň a pšenica, ktoré pre svoje vzchádzanie nevyhnutne potrebujú vlhkú pôdu. Ak bude sucho pretrvávať, negatívne dopady pocítia aj pestovatelia špeciálnej rastlinnej výroby, najmä pri pestovaní zemiakov a zeleniny. Nepriaznivá situácia je umocnená aj minimálnou alebo žiadnou snehovou pokrývkou, ktorá by za normálnych okolností zabezpečovala prirodzenú akumuláciu vlahy do jarných mesiacov.
Závlahy ako kľúčové riešenie
V kontexte klimatických zmien sa ukazuje, že bez funkčných závlahových systémov nebude možné niektoré plodiny vôbec pestovať. Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ do roku 2027 vyčleňuje na investície do závlah a vodozádržných opatrení 38 miliónov eur. Pestovatelia však považujú za nevyhnutné okamžité vyhlásenie otvorenej výzvy na produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah.
Situácia je alarmujúca aj v konkrétnych číslach: na Slovensku sa pestuje cukrová repa na ploche približne 22 500 hektárov, ale pod závlahou je len 11% týchto plôch.
Odborníci pritom odporúčajú zavlažovať aspoň 6000 hektárov. Podobne znepokojujúca je situácia pri pestovaní zemiakov, kde sebestačnosť klesla z 60% na 40%.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
SPPK zdôrazňuje potrebu hľadania dodatočných finančných zdrojov, napríklad z plánu obnovy a odolnosti, ktoré by mohli pomôcť pri riešení manažmentu vody v krajine. Situáciu komplikuje aj fakt, že hoci poľnohospodári investujú do závlah, tie sú vo vlastníctve štátu, čo predstavuje významnú prekážku pri ďalšom rozvoji závlahových systémov na Slovensku.
Je alarmujúce, že z celkového ročného úhrnu zrážok, ktorý predstavuje približne 36,4 miliardy metrov kubických vody, odtečie až 12,5 miliardy m³. Tento fakt len podčiarkuje naliehavosť potreby efektívnejšieho vodného manažmentu v slovenskom poľnohospodárstve.
