Na základe najnovších údajov z Tradingeconomics, ktoré vychádzajú z databázy Eurostatu, klesol rast hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny za tretí kvartál 2023 o 0,1 %. Ide o prvý pokles, ktorý zaznamenala ekonomika eurozóny od polovice roku 2020, keď makroekonomické ukazovatele výrazne ovplyvňovala pandémia koronavírusu.
Eurozóna prvýkrát klesá od roku 2020
Spomedzi najväčších ekonomík sa HDP znížilo v Nemecku (-0,1 %), zastavilo sa v Taliansku a mierne vzrástlo vo Francúzsku (0,1 %) a Španielsku (0,3 %). Pri medziročnom porovnaní ekonomika stúpla len o 0,1 %. Európska centrálna banka (ECB) očakáva, že hospodárstvo eurozóny vzrastie v roku 2024 o 1 % a v roku 2025 o ďalších 1,5 %.
Graf nižšie zobrazuje vývoj rastu HDP v eurozóne za posledné 3 roky. Ako vidíme, posledných 10 kvartálov nedošlo k negatívnemu rastu. Posledný kvartál 2022 a prvý kvartál 2023 stagnovali, no okrem tohto obdobia HDP stúpalo. Najvyšší rast sme mohli pozorovať druhý a tretí kvartál 2021, keď však ekonomika reagovala na prudký prepad z roku 2020, keďže vypukla pandémia.
Eurozóna klesla prvýkrát od roku 2020. Zdroj: Tradingeconomics
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Európska únia rástla iba o 0,1 % aj napriek poklesu inflácie
V celej Európskej únii naopak došlo k nárastu HDP, avšak len o 0,1 %. Rovnaké tempo vzostupu sme mohli pozorovať aj v medziročnom porovnaní. Najvýraznejšie rástla ekonomika v Lotyšsku o 0,6 %, Belgicku o 0,5 % a Španielsku o 0,3 %. Naopak najväčší pokles nastal v Írsku o -1,8 %, Rakúsku o -0,6 % a Česku o -0,3 %.
Stagnácia eurozóny pokračuje aj napriek tomu, že ECB sa darí bojovať s infláciou, ktorá dosahuje už 2,9 %. Centrálna banka sa tak výrazne priblížila k dosiahnutiu inflačného cieľa na úrovni 2 %. V 18 členských štátoch však tempo rastu cien pokračovalo, pričom na Slovensku máme stále najvyššie hodnoty. V reakcii na tento vývoj ECB na poslednom monetárnom zasadnutí zmenila politiku a ponechala výšku úrokovej sadzby na rovnakej úrovni 4,5 %.
Ekonomika bojuje s poklesom dopytu
Európska komisia už skôr avizovala, že rast ekonomiky v EÚ bude pomalší než sa pôvodne očakávalo. Môže za to predovšetkým inflácia, ktorá spôsobuje pokles dopytu a spotreby. Na druhej strane sme svedkami pokračujúceho poklesu cien energií a až prekvapivo je silný aj trh práce.
Slabý spotrebiteľský dopyt však spôsobuje zvýšenie rizika recesie. V medziročnom porovnaní sa v auguste 2023 index maloobchodných tržieb upravený o kalendárne vplyvy znížil o 2,1 % v eurozóne a o 2 % v EÚ. Medzimesačne v auguste 2023 došlo k poklesu o 1,2 % v eurozóne a o 0,9 % v EÚ.
Mohlo by ťa zaujímať: USA má problém s infláciou. Čaká rovnaký osud aj eurozónu?
