Slovákom hrozí prepúšťanie a zmrazenie platov. Ekonomika sa potápa a vláda stále čaká

Ekonomika Slovenska sa nachádza na nebezpečnom rázcestí. Investori odchádzajú, rast HDP je jeden z najslabších v celej Európskej únii a vláda naďalej odkladá opatrenia, ktoré by situáciu zvrátili. Za touto suchou štatistikou sa skrýva veľmi konkrétna hrozba pre milióny ľudí: nižšie platy, menej pracovných miest a neistá budúcnosť.

Ekonomika rastie, ale len o zlomok

Národná banka Slovenska vo svojej jarnej prognóze odhaduje, že slovenská ekonomika vzrastie v roku 2026 len o 0,5 percenta. Prvý štvrťrok 2026 pritom priniesol reálny rast len 0,9 percenta, pričom ho brzdil najmä priemysel a investičná aktivita podnikov zoslabla.

Okolité krajiny rastú niekoľkonásobne rýchlejšie. Toto nie je len číslo v štatistike. Je to signál, že Slovensko zostáva pozadu, kým Poľsko, Česko a Maďarsko utekajú dopredu.

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozornili, že vláda minulý týždeň opäť ohlásila odklad prípravy prorastových opatrení. Podľa zamestnávateľov je to vážna chyba s priamymi dôsledkami pre každého zamestnanca na Slovensku.

„Pre zamestnancov nie je podstatné, aké číslo má deficit v tabuľkách ministerstva financií.

Podstatné je, či budú mať o rok vyšší plat, lepšiu pracovnú príležitosť a perspektívu pre svoje deti.

Bez ekonomického rastu nebudú ani vyššie mzdy. To nie je politický názor, ale ekonomická realita,“ povedal viceprezident RÚZ Robert Spišák.

Tri roky konsolidácie, rovnaký problém

Štát od jesene 2023 prijal konsolidačné balíčky v deklarovanej hodnote okolo sedem miliárd eur. Napriek tomu zostáva deficit verejných financií prakticky na rovnakej úrovni ako v roku 2023 a podľa prognóz Európskej komisie má dokonca opäť rásť.

NBS odhaduje deficit na úrovni 4,5 percenta HDP, pričom verejný dlh tento rok prekročí hranicu 60 percent HDP.

Výsledkom troch kôl konsolidácie teda nie je ozdravenie štátu, ale vyššie dane, vyššie odvody a slabší rast. Pritom kým v roku 2019 štát prerozdeľoval 40,6 percenta výkonu ekonomiky, tento rok to bude podľa prognóz Európskej komisie až 48,3 percenta HDP. Ide o piaty najväčší nárast v celej Európskej únii.

Ekonomika stráca investorov a s nimi aj pracovné miesta

Čoraz viac zahraničných firiem sa rozhoduje Slovensko obísť. Kým v roku 2021 chcelo na Slovensku opätovne investovať viac ako 82 percent zahraničných investorov, dnes je to len okolo 59 percent. Podiel tých, ktorí by tu už neinvestovali, vzrástol z necelých 18 percent na viac ako 40 percent.

Analytici a Národná banka Slovenska zároveň upozorňujú, že súkromné zahraničné investície sú za poslednú dekádu v porovnaní s krajinami V4 ledva polovičné. Poľsko získalo priamych zahraničných investícií na obyvateľa vlani takmer trojnásobne viac ako Slovensko.

„Keď investor odíde do Poľska, Česka alebo Maďarska, neodchádzajú len peniaze. Odchádzajú budúce pracovné miesta a budúce platy slovenských zamestnancov,„ varuje viceprezident RÚZ Spišák.

Čo to znamená pre váš plat a vaše pracovné miesto

Spojenie je priamočiare, menej investícií znamená menej nových firiem a závodov. Menej závodov znamená menej pracovných ponúk. A keď zamestnávateľov ubúda, zamestnanci strácajú vyjednávaciu silu na vyšší plat.

RÚZ zastupuje firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 380-tisíc ľudí naprieč celým Slovenskom. Ich odkaz vláde je jasný: každý premárnený mesiac sa raz premietne do výplatnej pásky každého z nás.

Slovensko podľa Európskej komisie navyše čelí najrýchlejšiemu rastu nákladov spojenému so starnutím populácie spomedzi všetkých krajín únie. Ak sa situácia nezmení, účet podľa zamestnávateľov zaplatia nielen súčasní pracujúci, ale aj ich deti.

„Potrebujeme menej ideológie a viac riešení. Bez investícií nevzniknú nové pracovné miesta. Bez pracovných miest nebudú vyššie príjmy.

Bez vyšších príjmov nebude možné financovať kvalitnejšie zdravotníctvo, školstvo ani dôchodky,“ uzavrel prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.