Predsedníčka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová vydala varovanie, že nedávne otrasy globálnej ekonomiky môžu viesť k dlhotrvajúcim zmenám. Tie spôsobia to, že sa inflácia udrží na vysokej úrovni dlhšie obdobie ako je bežné. Ťažká úloha tvorcov menovej politiky je o to zložitejšia. Musia nájsť rovnováhu medzi prísnou reštriktívnou politikou a hroziacou recesiou v eurozóne.
ECB pravdepodobne úrokové sadzby ešte zvýši
„Ak nedôjde k nejakým veľkým prekvapeniam, nemali by sme si dávať pauzu, ale mali by sme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb,” uviedol rakúsky guvernér centrálnej banky Holzmann v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
„Je lepšie dosiahnuť maximálnu rýchlosť rýchlejšie, čo tiež znamená, že nakoniec môžeme začať znižovať skôr,” povedal. „Pre trhy je ťažšie stráviť cestu sadzieb typu stop and go,” povedal Holzmann.
Podľa jeho slov sa ekonomike nedarí tak dobre ako centrálni bankári dúfali, avšak spomalenie nie je na toľko kritické, aby bolo potrebné hovoriť o recesii.
Inflácia v auguste prestala klesať
Inflácia v eurozóne klesla o polovicu oproti minuloročnému maximu na úrovni 10,6 percenta. Ekonómovia predpovedali jej ďalší pokles z júlových 5,3 percenta na 5 percent v auguste. Avšak zostali zaskočení, keď sa miera inflácie v auguste nezmenila. Stagnuje na úrovni 5,3 %.
Inflácia v eurozóne august. Zdroj: traidingeconomics.com
Na otázku, prečo Európa zaostáva za Spojenými štátmi v oblasti riešenia inflácie, Lagardeová poznamenala, že ECB začala zvyšovať sadzby neskôr ako americký FED. Taktiež zdôraznila, že závislosť Európy od ruskej ropy a blízkosť k situácii na Ukrajine vytvárajú jedinečné výzvy pre centrálne banky, pokiaľ ide o kontrolu inflácie.
Šéfka Európskej centrálnej banky poukázala na to, že inflácia je odolná
Lagardeová vyjadrila svoje stanovisko na výročnej konferencii amerického Federálneho rezervného systému (FED) v Jackson Hole vo Wyomingu. Vysvetlila, že centrálni bankári musia byť „najmä pozorní, aby sa zvýšená volatilita v relatívnych cenách nepreniesla do strednodobého inflačného tlaku cez opakované zvyšovanie miezd”, informoval o tom Financial Times.
„Ak bude globálna ponuka málo flexibilná, vrátane trhu práce a zároveň globálna konkurencia poklesne, očakávame, že ceny budú hrať väčšiu úlohu pri prispôsobovaní,” uviedla Lagardeová. „Ak budeme čeliť väčším a častejším šokom ako napríklad energetickým a geopolitickým, mohli by sme vidieť firmy efektívnejšie prenášať náklady.”
Jej slová prichádzajú po predchádzajúcich vyhláseniach predsedu americkej centrálnej banky Jeroma Powella, ktorý varoval, že FED ešte nezvládol infláciu a pravdepodobne bude musieť znova navýšiť sadzby, hoci už opatrne.
Centrálni bankári v rozvinutých ekonomikách sú momentálne v kritickom bode svojho boja proti inflácii. Rast spotrebiteľských cien sa síce zmiernil od svojho vrcholu po pandémii, ale stále je výrazne vyšší než dlhodobý cieľ na úrovni 2 %.
V súčasnosti je kľúčovou otázkou to, ako majú centrálne banky nastaviť menovú politiku tak, aby zabezpečili, že inflácia poklesne, ale zároveň aby príliš nezaťažili podniky a domácnosti.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Investori pripúšťajú možnú prestávku v navyšovaní sadzieb
ECB si na svojom nasledujúcom zasadnutí 14. septembra ponechala možnosť pozastaviť prísne opatrenia po tom, čo deväťkrát po sebe zvýšila referenčnú úrokovú sadzbu z mínus 0,5 percenta na 3,75 percenta.
Nedávne prieskumy naznačujú, že eurozóna kráča smerom k ďalšiemu poklesu inflácie. Mnohí investori preto predpokladajú, že ECB v budúcom mesiaci úrokové sadzby nezvýši a ponechá ich načas na nezmenenej úrovni.
Lagardeová však neprezradila konkrétne smerovanie politiky, len opakovala dôležitosť nastavenia „dostatočne reštriktívnych úrokových sadzieb tak dlho, ako je to potrebné”, aby sa inflácia vrátila k cieľovej úrovni.
Najväčšia európska ekonomika má problémy
Nemecká ekonomika už tri štvrťroky oslabuje alebo stagnuje. Jej rast zastavil pokles výkonnosti výrobného sektora. Zmeny v globálnom obchode znížili nemeckú exportnú silu. Táto slabosť najväčšej európskej ekonomiky vzbudzuje otázky o schopnosti ECB naďalej zvyšovať sadzby.
Lagardeová však povedala, že nemecká ekonomika „nie je rozvrátená” a že „sa jej darí výrazne lepšie”, pričom poukázala na krajiny, ktoré za pol roka nahradili ruský plyn kvapalným plynom.
Šéfka ECB tvrdí, že tvorcovia menových politík potrebujú jasnosť, flexibilitu a pokoru, aby zvládli neistotu spôsobenú opakovanými otrasmi v globálnej ekonomike, vrátane pandémie koronavírusu a rozsiahleho ruského útoku na Ukrajine.
Christine Lagardeová vyjadrila presvedčenie, že do konca roka budú čísla týkajúce sa inflácie výrazne odlišné od tých súčasných.
Prečítajte si aj: Šéfka Európskej centrálnej banky vydala dôležité varovanie
