- Nie je to tak dávno, čo inflácia potrápila mnohé Slovenské domácnosti.
- Situácia sa však mení a domácnosti stoja pevne na nohách, v tomto roku plánujú šetriť.
Slovenské domácnosti v tomto roku výrazne zvyšujú svoje úspory. Celkový objem vkladov domácností v bankách v januári a februári 2024 medziročne vzrástol o 3,5 %, resp. takmer o 4 %. Pritom ešte v septembri 2023 úspory domácností medziročne klesali.
Najnovšie údaje tak potvrdili zistenia nedávneho prieskumu brokerskej spoločnosti Ozios, v ktorom až dve tretiny slovenských domácností uviedli, že v tomto roku plánujú viac sporiť. Slováci chcú aspoň čiastočne kompenzovať straty, ktoré ich úsporám spôsobila inflácia. Tá bola vlani najvyššia práve v eurozóne.
Predsavzatie viac sporiť sa napĺňa
„Doterajšie údaje Národnej banky Slovenska za úvodné mesiace tohto roka predsavzatie Slovákov viac sporiť potvrdzujú. Ukazujú tiež, že veľkou motiváciou sú priaznivé úrokové sadzby, ktoré v prípade bankových vkladov výrazne rástli počas celého minulého roka,” uviedol Adam Austera, analytik spoločnosti Ozios.
Dodal, že rast úspor na úkor spotreby či investícií však znamená pokles ekonomickej aktivity, čo môže mať negatívny vplyv na rast HDP.
Dve tretiny Slovákov uviedli v decembri minulého roka v prieskume agentúry Ipsos, že v roku 2024 plánujú zmeniť svoje finančné a investičné správanie. Dôvodom bola najmä vysoká inflácia v roku 2023. Ešte v decembri minulého roka ceny na Slovensku medziročne vzrástli o 6,6 %, zatiaľ čo priemer eurozóny bol 2,9 %.
Z prieskumu v rámci projektu investičnej gramotnosti maklérskej spoločnosti Ozios, ktorý uskutočnila agentúra Ipsos koncom decembra 2023 na reprezentatívnej vzorke 525 respondentov, napokon vyplynulo, že polovica slovenských domácností, ktoré vyjadrili vôľu zmeniť svoje finančné a investičné správanie, chce viac sporiť, 46 % plánuje viac šetriť na výdavkoch a 27 % plánuje viac investovať.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Slováci presunuli úspory na dlhšie vklady v snahe získať lepší úrok
Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva aj zmena časovej štruktúry vkladov.
Kým objem termínovaných vkladov s výpovednou lehotou do troch mesiacov medziročne výrazne klesol (vo februári o viac ako 46 %), objem termínovaných vkladov s dvojročnou výpovednou lehotou prudko vzrástol (vo februári o 50,7 %).
Zároveň došlo k poklesu tempa rastu vkladov s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky (v januári medziročný rast o 13,5 % a vo februári len o 7,1 %) a k faktickej stagnácii vkladov na bežných bankových účtoch.
Treba však dodať, že k ničomu z toho by pravdepodobne nedošlo, keby sa nezvýšili úrokové sadzby na dlhodobých vkladoch. Podľa portálu Financnykompas.sk sa priemerná úroková sadzba v slovenských bankách pri dvojročných vkladoch zvýšila z 0,87 % (začiatok roka 2023) na 1,99 % (február 2024).
Úroková sadzba je s najväčšou pravdepodobnosťou hlavným faktorom toho, ako slovenské domácnosti menia časovú štruktúru svojich bankových vkladov. Ďalší vývoj bude závisieť od úrokovej politiky Európskej centrálnej banky.
Tá zatiaľ ponecháva svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 4,5 %, kde ju naposledy zvýšila v septembri minulého roka. Vzhľadom na návrat miery inflácie v eurozóne k jej cieľovej hodnote dvoch percent budú úrokové sadzby ECB už len klesať. Otázkou je odkedy a ako rýchlo.
„Ak by k výraznejšiemu poklesu došlo už počas tohto roka, možno očakávať, že značná časť Slovákov sa v snahe kompenzovať minulú infláciu zameria na presun úspor z bánk do výnosnejších, ale aj rizikovejších aktív. To však ukáže až čas,” hovorí analytik Adam Austera.
Ak sa zaujímate o investovanie, odporúčame pozrieť si nasledujúce video:
