- Štát vytvorí komplexnú databázu s citlivými informáciami o každej domácnosti.
- Zbierať bude údaje o príjmoch, spotrebe energií aj osobných charakteristikách občanov.
- Odborníci varujú pred rizikami zneužitia a únikov dát.
Slováci majú byť terčom masívneho zberu údajov zo strany štátu. Plánované zavedenie adresnej energetickej pomoci bude sprevádzané vytvorením komplexnej databázy, ktorá zhromaždí množstvo citlivých informácií o každej domácnosti na Slovensku. Vláda svoj postup odôvodňuje snahou o zníženie administratívnych nákladov, avšak odborníci upozorňujú na vážne riziká tejto stratégie.
Slováci a ich citlivé údaje v rukách štátu
Podľa informácií, ktoré zverejnil INESS, štát plánuje pre účely vyplácania energetických kompenzácií zbierať rozsiahle údaje o občanoch. Nejde len o informácie o príjmoch a výdavkoch domácností, ale aj o údaje týkajúce sa spotreby energií, vody, a dokonca aj o osobné charakteristiky ako pohlavie či národnosť.
Radovan Ďurana z INESS túto iniciatívu kritizuje vo svojej analýze:
Pod pláštikom argumentu nízkych administratívnych nákladov chce vytvoriť rozsiahlu databázu s komplexnými údajmi o každej domácnosti na Slovensku.”
Hoci INESS víta samotný krok k adresnejšiemu poskytovaniu pomoci namiesto plošných opatrení, spôsob implementácie považuje za mimoriadne problematický.
Ministerstvo hospodárstva zbiera citlivé údaje o Slovákoch. Zdroj: shutterstock.com/CNokel
Prečo by mali Slováci spozornieť?
Problém automatizovaného systému spočíva v odstránení prirodzených kontrolných mechanizmov. Keď domácnosť musí o pomoc požiadať a doložiť potrebné doklady, vytvára to určitú bariéru, ktorá oddelí tých, čo pomoc skutočne potrebujú, od tých, ktorí ju nepotrebujú. Automatizácia tento filter odstraňuje.
Adresná sociálna pomoc naplní svoju myšlienku solidarity a efektivity len vtedy, ak si o pomoc domácnosť sama požiada,” píše sa v analýze.
Ak by pomoc fungovala na princípe individuálnych žiadostí, v štátnej databáze by skončila približne tretina domácností. V navrhovanom systéme však budú údaje zbierané plošne o všetkých občanoch.
Ďalším znepokojujúcim faktom je, že podľa doložky vybraných vplyvov ministerstvo „bez problémov priznalo, že nezvažovalo inú alternatívu riešenia adresnej pomoci”. Vláda navyše bezdôvodne vynechala verejnosť z pripomienkového konania, čo ešte viac prehlbuje obavy z netransparentnosti celého procesu.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Riziká verzus prínosy
Koncentrácia citlivých údajov v rukách štátu predstavuje vážne bezpečnostné riziko. V slovenskej realite možno očakávať nielen predraženie budovania takejto databázy, ale aj potenciálne úniky informácií či ich zneužitie.
Odborníci z INESS zdôrazňujú, že tieto riziká nie sú vyvážené prínosmi automatizovaného systému.
Automatizované poskytovanie energetickej pomoci nebude nikdy také adresné, ako systém individuálneho posudzovania žiadostí,” konštatuje sa v analýze.
Hoci vláda postupuje správnym smerom v snahe o adresnejšie poskytovanie pomoci, zvolený spôsob implementácie vyvoláva množstvo otázok. Slováci by mali pozorne sledovať, ako sa táto iniciatíva bude vyvíjať, a aké dopady bude mať na ich súkromie a osobné údaje.
V konečnom dôsledku nejde len o to, komu a v akej výške sa bude poskytovať energetická pomoc, ale aj o to, akým množstvom osobných informácií budú musieť občania za túto pomoc „zaplatiť”.
