- Slovensko za posledné tri roky vyberá od ľudí a firiem na konsolidácii vyše šesť miliárd eur.
- Napriek tomu verejný dlh stále rastie.
- Niekto to zaplatí a tým niekým sme my.
Slovensko zažíva nevídaný paradox: vláda prijala tri konsolidačné balíčky za sebou, vybrala od ľudí aj firiem miliardy eur navyše, a predsa sme zadlženejší než kedykoľvek v histórii. Nie je to omyl v kalkulačke. Je to systémový problém, ktorý cítite na vlastnej koži.
Slovensko v číslach, ktoré vás zobudia
Začnime tým najpodstatnejším. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosiahol hrubý verejný dlh na konci roka 2024 úroveň 59,3 % HDP, pričom na konci roka 2025 prekročil kritickú maastrichtskú hranicu 60 % HDP, prvýkrát od pandémie.
V prepočte na každého obyvateľa (od novorodenca až po dôchodcu) to podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR znamená viac ako 14 000 eur dlhu na hlavu.
Vláda medzitým spustila tri vlny šetrenia:
- prvý balíček v roku 2024 priniesol 2 miliardy,
- druhý v roku 2025 tiež okolo 2 miliárd
- a tretí, najnovší pre rok 2026, má podľa Ministerstva financií SR priniesť 2,7 miliardy eur. Spolu vyše 6 miliárd eur.
Ale dlh stále rastie. Prečo?
Prečo konsolidácia nefunguje? Lebo problém nie je v príjmoch
Tu je kľúč k celej záhade. INESS — Inštitút ekonomických a spoločenských štúdií jasne upozornil: príjmy štátu rastú, problémom sú výdavky.
Kým v rokoch 2015–2019 dosahovali daňovo-odvodové príjmy priemerne 33,5 % HDP, dnes je to 36,7 % HDP. Výdavky však skočili z 41,6 % na skoro 48,5 % HDP. Štát teda vyberá čoraz viac, ale míňa ešte rýchlejšie.
Najhoršie je, že ani samotný tretí balíček Slovensku nepomôže. Podľa hodnotenia RRZ predstavuje jeho skutočný vplyv na deficit len 60 % z deklarovaných 2,7 miliardy eur, zvyšok sú presuny v rámci rozpočtu alebo dočasné efekty.
Slovensko odsúva problémy do budúcnosti. Zdroj: shutterstock.com/sasirin pamai
Kam teda idú vaše peniaze, Slovensko?
Väčšinu rozpočtu pohltia dôchodky, zdravotníctvo, platy vo verejnom sektore a obrana.
Čoraz väčšie sústo však pohltí úverová pasca, teda náklady na obsluhu dlhu. Vlani stála 1,65 miliardy eur. Podľa analýzy RRZ o rastúcich úrokových nákladoch by bez ďalšej konsolidácie mohli náklady na dlhy do roku 2029 narásť na 3,5 miliardy eur ročne.
Peniaze, ktoré by mali ísť na školy, nemocnice a cesty, idú na úroky.
Čo hrozí, ak sa nič nezmení
Najnovší semafor RRZ z marca 2026 ukazuje, že deficit tohto roku dosiahne 4,3 % HDP — teda 6,1 miliardy eur. A bez ďalších opatrení po roku 2026 sa dlh môže podľa Dodatku RRZ k hodnoteniu rozpočtu v roku 2029 priblížiť k 74 % HDP, v roku 2027 pritom celkový hrubý dlh prvýkrát v histórii presiahne 100 miliárd eur.
RRZ v tejto správe tiež vyslovila varovanie, ktoré by si mali prečítať všetci Slováci:
„Doterajšie tri konsolidačné balíčky neviedli k primeranému poklesu deficitu.“
Slovensko stojí na rozcestí. Buď prídu skutočné štrukturálne reformy na strane výdavkov, alebo budeme splácať dlhy ešte dlho po tom, čo súčasní politici odídu z funkcií.
