- Šéfka ECB varuje pred selektívnymi clami USA pod Trumpovým vedením.
- Európa musí podporiť otvorený trh a znížiť interné bariéry.
- ECB udržiava opatrný prístup pri znižovaní úrokových sadzieb.
Prezidentka ECB Christine Lagardeová varovala pred možnými dopadmi zmien v americkej obchodnej politike pod Trumpovým vedením. Počas Svetového ekonomického fóra v Davose zdôraznila potrebu pripravenosti Európy na selektívne clá, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové sektory, ako chemický a farmaceutický priemysel, uvádza Euronews.
Christine Lagardeová varuje pred hrozbami
Lagardeová pripomenula, že európska ekonomika profituje z obchodnej ústretovosti a otvorených trhov. Obchodný prebytok eurozóny s USA dosiahol v roku 2023 takmer 1 % HDP, no neistoty ohľadne amerického protekcionizmu by mohli tento trend ohroziť. Napriek tomu Lagardeová vyjadrila pochybnosti, že USA dokážu rýchlo nahradiť európske dovozy domácou produkciou.
Podľa Lagardeovej by mohli tlaky zo strany USA viesť k potrebným reformám v Európe. Európa sa môže oprieť o svoju silnú spotrebiteľskú základňu, no vnútorné bariéry bránia plnému využitiu jej potenciálu. Šéfka ECB vyzdvihla potrebu dokončenia jednotného trhu a odstránenia prekážok vo voľných pohyboch tovaru a služieb.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
ECB pristupuje k menovej politike opatrne
ECB bude naďalej pokračovať v opatrnom znižovaní úrokov, aby sa zabezpečila cenová stabilita. Inflácia v eurozóne by mala tento rok dosiahnuť cieľové 2 %. Trhy očakávajú viacero znížení sadzieb, ktoré by mohli zísť z 3 % na 2 %. Lagardeová zdôraznila rozdielne ekonomické podmienky medzi USA a Európou, pričom hlavnou prioritou ECB ostáva cenová stabilita.
Dôležitým faktorom pre budúcu infláciu sú podľa Lagardeovej ceny energií. Pokles cien ropy a plynu by mohol zmierniť inflačný tlak, no akékoľvek rozhodnutia ECB budú založené na dôkladnej analýze aktuálnych dát.
Inflácia v eurozóne znovu stúpa. Zdroj: Trading Economics
Ročná miera inflácie v eurozóne sa už tretí mesiac po sebe zrýchlila na 2,4 % v decembri 2024, čo je najvyššia miera od júla. Tento nárast bol z veľkej časti spôsobený bázickými efektmi, keďže minuloročné prudké poklesy cien energií už nie sú zohľadnené v ročných sadzbách.
Tento rok odráža priaznivejší výhľad inflácie a zlepšenie transmisie menovej politiky. Očakáva sa, že inflácia bude postupne klesať s prognózami 2,1 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026.
Neistoty v globálnej ekonomike, vrátane obchodných vzťahov s USA, zostávajú pre Európu hlavnými výzvami. Prezidentka ECB zdôraznila, že európske opatrenia musia byť zamerané na dlhodobú stabilitu a konkurencieschopnosť.
Ak sa viac zaujímate o ekonomiku, odporúčame vám pozrieť sa aj na nasledujúce video:
