V roku 2003 sa nachádzala ekonomika Turecka vo veľmi zlom stave. Inflácia dosiahla neuveriteľné rozmery. To dobre ilustruje fakt, že zatiaľčo v roku 1995 mal jeden dolár hodnotu 45 000 lír, tak o šesť rokov neskôr to bolo již 1 650 000 lír. A bol to práve rok 2003, kedy na scénu prichádza Recep Tayyip Erdoğan a stáva sa premiérom tureckej vlády.
Turecký zázrak menom Erdoğan
Pod jeho vedením bola zavedená nová mena. Tá sa nazýva druhá líra. Z bankoviek zmizlo 6 núl. Erdoğan od počiatku svojej vlády tlačil na to, aby sa Turecko stalo členom Európskej únie a zároveň chcel čo najviac otvoriť turecký trh investorom zo zahraničia.
Tento Erdoğanov plán zafungoval pomerne dobre. Zníženie regulácií a bariér uvoľnilo priestor pre investície do Turecka a v spojení s lacnou pracovnou silou sa Európske krajiny začali hrnúť do Turecka. Európske banky otvorili svoje vrátka pre turecké spoločnosti a mnoho európskych bánk má veľkú časť svojich investícií práve v Turecku.
Aj keď Erdoğan tlačil na modernizáciu Turecka, stále sa tváril ako hlavný zástanca klasického rurálneho života a podpory tradičných hodnôt, čo mu vynieslo až neuveriteľnú popularitu. Avšak už od počiatku jeho kariéry sa potýkal Erdoğan s protestmi väčšinou mestskej populácie, pretože ho podozrievala, že bude chcieť zrušiť sekulárny štát a zaviesť náboženskú vládu.
Hodnotná stabilita
Erdoğanovi sa podarilo vniesť stabilitu i do neistého politického života Turecka. Spolu s ekonomickým úspechom mu pribudli i hlasy voličov a trikrát za sebou vyhral parlamentné voľby. Jeho strana AKP vždy mala väčšinu v parlamente.
Turecko sa tak posúvalo výraznými krokmi k tomu stať sa nielen modernou demokratickou krajinou, ale zároveň i členom Európskej únie. Priemerný plat sa zvýšil z 600 dolárov mesačne na 1200 dolárov mesačne a to iba za desať rokov.
Lenže postupom času sa ukázalo, že Erdoğan nie je tak úplne spokojný s požiadavkami Európskej únie a tá zase na oplátku nie je spokojná s tým, ako k nej Erdoğan pristupuje. Už vtedy bolo jasné, že Erdoğan má sklony ku konzervatívnemu vnímaniu islamu a s tým vznikla aj možnosť, že by sa z vyspelej demokratickej krajiny mohla stať budúca teokracia.
Coup d’état
Situácia v Turecku sa výrazne zmenila s pokusom o prevrat, ktorý mal mať za cieľ zvrhnutie Erdoğana. Armáda sa v roku 2016 (údajne mal byť mozgom operácie Muhammed Fethullah Gülen) pokúsila zvrhnúť Erdoğana, ktorý zamieril preč od sekulárneho štátu.
Puč bol ale neúspešný a vojaci boli zastavení tureckými priaznivcami Erdogana. Ten mal byť v tom čase už mrtvý, ale ako sa ukázalo, tak o pripravovanom puči vedel a utiekol z hotela, kde práve bol, skôr než ho armáda našla.
Následne začali čistky. Zatknuté boli desaťtisíce ľudí po celom Turecku. Medzi nimi bolo mnoho novinárov, učiteľov a taktiež okolo 3000 sudcov, čím Erdoğan v podstate zlikvidoval za niekoľko dní nezávislosť justície. Všetko v mene boja proti Gulenovi a jeho stúpencom.
A tu sa ponúka porovnanie, ktoré poznáme z nacistického Nemecka. Požiar Reichstagu. Nacisti vtedy veľmi múdro využili požiar Ríšskeho snemu na likvidáciu všechtkých politických protivníkov. Demokratické sily i komunisti boli potlačení a krajina nastúpila na cestu nemilosrdnej diktatúry.
Erdoğan nebol pučom nijak zasiahnutý a vedel o ňom dopredu. Aj preto tak hladko unikol pokusu o atentát. Následne využil všectky možnosti ako zmeniť Turecko z vyspelej demokracie na diktatúru. Nechal zavrieť a odsúdiť takmer všetkých svojich protivníkov, zlikvidoval nezávislé súdy, zničil i slobodné média. Erdoğan vďaka puču získal všetko, čo si prial a nestratil vôbec nič.
Erdoğan ako diktátor
A teraz sa dostávame k tomu, čo sa deje s Tureckou ekonomikou. Prečo sa nachádza turecká líra vo voľnom páde? Pretože zo stabilnej ekonomiky a slobodnej krajiny sa stala krajina pod takmer absolútnou vládou jediného muža. Ten si v Turecku momentálne môže robiť, čo sa mu zachce.
Lenže ekonomický úspech Turecka bol v posledných rokoch daný primárne prílivom investícií z bohatých krajín a blízkej spolupráce so Západom. Diktátorské režimy ale nie sú dobrým miestom pre investície. Je to ako u kryptomien. Tie majú hodnotu okrem iného v decentralizácii, čo im pridáva faktor neuveriteľnej stability. V Turecku momentálne prebehla absolútna centralizácie, kedy všetko dianie závisí na jedinom človeku.
Európa môže mať vďaka Turecku taktiež významné problémy, pretože Európske banky požičiavali do Turecka veľké čiastky peňazí, ktoré ale Turecko pri obrovskej inflácii nebude schopné splácať. V roku 2016 (pred pučom) stál 1 dolár približne 2,7 lír. V čase písania článku sa cena dolára vyšplhala na takmer 7 lír. Turecké inštitúcie tak nebudú v podstate schopné splácať dlhy, pretože vďaka silnej inflácii ich mena stráca hodnotu.
Vyzerá to tak, že Turecko sa stane islamskou diktatúrou a sekularizácia bude zabudnutá. Čoskoro sa uvidí, či pri tom Turecký štát tiež skrachuje. Pre Európu je nebezpečenstvo, že so sebou vezme slabé talianske a španielske banky, ktoré do Turecka významne investovali v čase rastu.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku, a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Tento článok je preložený z originálu, ktorý pre český kryptomagazín napísal Adam K.
