Milada Horáková nás môže inšpirovať predovšetkým svojou nesmiernou odvahou, morálnou narovnanosťou a bojom za pravdu a slobodu. So vztýčenou hlavou sa postavila proti nenávistnej ideológii, nespravodlivosti a politickej zlovôli a bola ochotná za svoje presvedčenie aj zomrieť. Za to jej nepochybne právom prináleží obdiv a úcta nás všetkých. V dnešnom článku si spomenieme hrôzy totality a na zinscenovaný súdny proces, ktorého účelom bolo vyvolávať strach, manipulovať a rozšíriť medzi ľuďmi triednu nenávisť.
Získajte profesionálne analýzy a exkluzívny pohľad na kryptomeny na trading11.com
Mohlo by vás zaujímať: [Osobnosť] Jaroslav Dušek – 5 dohôd, ktoré zmenia váš život k lepšiemu (2. diel)
Väčšina z nás sa problémom vyhýba. Nechceme sa púšťať do nepríjemností a tak sa radšej prenesieme cez nejakú tú ľahkú nespravodlivosť, urážku či pochybenie zo strany učiteľov, úradníkov a ďalších ľudí, ktorí zastávajú úradné pozície. Je to logické, títo ľudia majú určitú právomoc, ktorú by prípadne mohli zneužiť. Lenže do akej miery je možné sa chovať takým spôsobom, aby sme neriskovali, že sa situácia vymkne kontrole? Príbeh o justičnej vražde Milady Horákovej a ďalších politických odporcov komunizmu nech je predovšetkým výstrahou nám všetkým pred servilnosťou, konformitou a rovnako pred stratou pamäti.
Víťaz berie všetko
Počas druhej svetovej vojny sa bojovalo o územie. Nacisti postupne obsadzovali Európu a namierili si to i do Ruska. Američania stáli bokom, pokiaľ si neuvedomili, že víťaz berie všetko. Koniec vojny je tak spojený s porcovaním Európy, ktorú si pyšní záchrancovia medzi sebou rozdelili, ako by šlo o samozrejmosť. Vznikol kapitalistický západ a socialistický východ. Sovieti mali zrejme strach zo skúsených kolonizátorov a tak sa na hraniciach stavali múry, ploty a ťahali ostnaté drôty. Tento strach prerástol v paranoidné hľadanie nepriateľa vo vlastných radoch a zastrašovanie ľudí. Po celom východnom bloku prebiehali politické procesy s odporcami režimu.
Zločiny komunistov v Československu
Komunisti sa snažili vytvoriť obraz, v ktorom si „pracujúci ľud” žiada prísne tresty pre ich politických odporcov. Súčasťou tohto obrazu bolo neustále velebenie socialistického zriadenia a tzv. „ľudovej demokratickej” republiky, pričom ktokoľvek by s týmto zriadením nesúhlasil, mohol byť veľmi ľahko označený za vlastizradcu, špióna, nepriateľa ľudu atď. a hrozilo mu sociálne vylúčenie, mučenie, napádanie jeho rodiny a priateľov, väzenie a dokonca i smrť.
Šírila sa nenávisť a strach medzi tvz. pracujúci ľud (súčasťou propagandy o triednych nepriateľoch boli mimochodom i názvy ako „nemakačenky a nepracujúcí”). Režim manipuloval masy zhypnotizovaných ľudí, ktorí verili klamstvám a propagande. Toho využili nielen kriváci, ktorí rýchlo pochopili, že z podpory strany získajú osobný prospech, ale i rôzni psychopati a sadisti, ktorým robilo dobre niekoho týrať. Medzi metódy používané počas výsluchu ŠtB a vo väzbe patrilo fyzické i psychické týranie, vyhrážanie, odopieranie spánku…
Za najnechutnejší však považujem fakt, že do celej tej manipulácie boli zaťahované malé deti v školách. Používali sa napr. tzv. päťminútovky, počas ktorých učitelia svojim žiakom memorovali, čo sa písalo v novinách o Milade Horákovej a mnohých ďalších nepriateľoch socializmu, pričom sa kládol dôraz na to, aby deťom vštepili, že sú to zradcovia, špióni a teroristi, a že si zaslúžia tvrdé tresty. Deti sa v školách učili šíriť propagandu, chodili vylepovať propagandistické plagáty atď. Ak ste čítali antiutopistický román 1984 od Orwella, isto si v tejto súvislosti spomínate na pasáž o manipulácii detí, ktorým sa vymyli mozgy tak dôkladne, že dokonca udávali vlastných rodičov.
Leták KSČ z roku 1938
Monster proces
Účelom politického procesu s Miladou Horákovou a ďalšími odporcami komunizmu bolo zmanipulovať masy a zastrašiť všetkých, ktorí sa zmanipulovať nedajú. Nešlo o preukazovanie skutočnosti a už vôbec nie o spravodlivosť. Všetko bolo dopredu dôkladne pripravené a doslova zinscenované (mali dokonca akúsi „režijnú knihu”), ako by išlo divadelné predstavenie, v ktorom prokurátori i obžalovaní iba zahrali svoje úlohy. Obžalovaní boli za týmto účelom dopredu spracovávaní, mučení a zlomení, aby vypovedali tak, ako sa to režimu hodilo. Je potrebné si uvedomiť, že im išlo nielen o holý život, ale báli sa i o rodinu. Keď sa niekto od svojej úlohy odklonil, ihneď bol prerušený, okríknutý či dokonca vyvedený zo súdnej siene a privedený k „rozumu”.
Tak bola vytvorená fiktívna realita, ktorá bola následne sfanatizovanými novinármi odprezentovaná verejnosti s patričnými komentármi, ktoré dokresľovali celkový obraz o úžasne fungujúcej socialistickej republike, ktorej pracujúci ľud Milada Horáková svojou rozvratnou činnosťou zradila a plánovala uvrhnúť do vojny či akokoľvek inak poškodiť. Aj keď sa za svoju vlasť postavila počas 2. svetovej vojny, vtedy jej manžela nacisti uväznili a hrozil jej trest smrti, tak sa komunisti neštítili ju dokonca označiť za spojenca Hitlera. Urobili skrátka čokoľvek, aby v ľuďoch vyvolali strach a nenávisť.
Trest smrti
Milada Horáková bola v roku 1950 popravená (spoločne s ďalšími tromi odsúdenými z jej „skupiny”) po dlhom a vyčerpávajúcom vyšetrovaní a na základe rozsudku, ktorý bol ako sa neskôr ukázalo určený už dávno pred koncom vykonštruovaného procesu. Poprava bola vykonaná primitívnym dlhotrvajúcim obesením a údajne trvala až 15 minút. Proti vraždám odporcov komunistickej strany vystúpila celá rada zahraničných osobností ( napr. Albert Einstein) a dokonca i niekoľko odvážlivcov z Československa.
Milada Horáková si zachovala dôstojnosť a odišla zmierená a so vztýčenou hlavou. Aj keď jej spoluväzenkyňa tvrdila, že na cele prepadala do dlhotrvajúceho plaču, končiaceho nervovými záchvatmi, na súde ani na poslednej návšteve svojej rodiny na sebe nedala nič poznať a pevnou rukou napísala tesne pred popravou niekoľko krásnych listov svojej rodine a známym.
Než si krátkym úryvkom z listu napísaného 3 hodiny pred popravou uctíme jej pamiatku, tak by som vás opäť rád požiadal, aby ste nám nezabudli do komentárov dole pod článkom napísať, či máte záujem o pokračovanie článku o Milade Horákovej. Ďakujeme. A teraz už sľúbený úryvok v jej rodnej reči:
„Mám Vás tolik, tolik ráda. Líbám Vás a tisknu. Jsem v mysli a modlitbách jen a jen u Vás. Hrála jsem to snad špatně, ale myslela jsem to poctivě. To mi můžete věřit. Jsem pokorná a odevzdaná do vůle Boží – tuto zkoušku mi určil a já jí procházím s jediným přáním: abych splnila zákony Boží a zachovala své čestné lidské jméno. Neplačte – neteskněte moc – je mi to takhle lepší než pozvolna umírat. Dlouhou nesvobodu už by mé srdce nevydrželo. Takto se rozletím, zase do polí a luk, strání a k rybníkům, na hory i v nížiny. Budu zase nespoutaná, a ten klid a mír. Dejte mi ho – bylo toho tolik, co bylo nutno překonávat – chci už jít. Nebraňte mi svým nářkem. Musíte teď žít také za mne. Líbám Vás, líbám. S Bohem”
Naše najnovšie video. Budeme radi, ak sa prihlásite na odber videí na našom YouTube kanáli.
Zdroje:
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10153697395-proces-h/
http://www.vira.cz/Texty/Clanky/milada-horakova-slova-pred-popravou.html
https://cs.wikipedia.org/wiki/Komunismus_v_%C4%8Cesku
https://www.osobnosti.cz/milada-horakova.php
https://cs.wikipedia.org/wiki/Milada_Hor%C3%A1kov%C3%A1
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Preložené z originálu, ktorý pre českú verziu kryptomagazínu napísal Kytka.
