- Inflácia eurozóny stúpla v apríli na 3 %.
- NBS: druhé kolo inflačných tlakov sa zatiaľ nespustilo.
- Trhy pravdepodobne čakajú dve zvýšenia sadzieb ECB v roku 2026.
Národná banka Slovenska (NBS) vydala v máji 2026 nové Frankfurtské hárky — analýzu, ktorá mapuje, ako energetický šok spôsobený vojnou na Blízkom východe preniká do európskych cien a čo to znamená pre bežné domácnosti. Záver je dvojaký: priame efekty — drahšia ropa, plyn a pohonné látky — sú tu. Nepriame efekty — zdražovanie v obchodoch, reštauráciách a službách — môžu prísť v najbližších mesiacoch.
Od februára 2026, keď vypukol konflikt na Blízkom východe a Hormuzský prieliv sa stal zónou geopolitického napätia, ropa Brent vyskočila zo zhruba 72 dolárov na vrchol okolo 120 dolárov za barel. V polovici mája 2026 sa pohybuje okolo 109 – 111 dolárov. Zemný plyn v Európe zdražel medziročne o viac ako 42 %. Prieliv, cez ktorý prechádza asi 35 % svetového morského obchodu s ropou, zostáva nestabilný.
Čo sa zmenilo: inflácia v eurozóne zrýchlila
Aprílové štatistiky to potvrdzujú. Inflácia v eurozóne stúpla v apríli na 3,0 % — z marcových 2,6 %. Najrýchlejšie rastúcou položkou boli energie, ktoré medziročne zdraželi o 10,9 %. Jadrová inflácia (bez energií a potravín) zostala stabilná na úrovni 2,2 %, čo zatiaľ naznačuje, že šok sa nepreniesol do širšieho cenového vývoja.
Porovnanie rastu cien. Zdroj: kryptomagazin.sk
Na Slovensku sú čísla ešte výraznejšie. Slovenská inflácia v apríli dosiahla 3,9 % — nad marcovú hodnotu 3,5 % aj trhový odhad. Hlavným ťahúňom sú ceny pohonných látok. Svetová banka odhaduje, že energetické ceny porastú v roku 2026 v priemere o 24 % — najväčší nárast od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Hormuzský prieliv funguje obmedzene. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádza, že v marci a apríli 2026 klesol tok ropy cez Hormuz o 4 milióny barelov denne. Okrem ropy je narušená aj preprava skvapalneného zemného plynu — asi 20 % svetových dodávok LNG. Rýchly návrat k predvojnovým cenám je preto nepravdepodobný.
Vojna na Ukrajine v roku 2022 udierala hlavne cez zemný plyn. Aktuálny šok z Blízkeho východu zasahuje skôr cez ropu, lodnú dopravu a dodávateľské reťazce — hnojivá, petrochémia, plasty, obaly. Tento kanál prenosu je pomalší, ale širší. Ako sme písali po vypuknutím konfliktu, Hormuzský prieliv bol dlho podceňovaným rizikom pre európsku ekonomiku.
Prečo na tom záleží: firmy sa chystajú zdražovať
NBS v analýze upozorňuje, že riziko pre infláciu by výrazne vzrástlo, keby sa aktuálny vývoj začal premietať do mzdových požiadaviek a dlhodobejších cenových očakávaní. Zatiaľ k tomu nedošlo — jadrová inflácia je stabilná a dlhodobé inflačné očakávania profesionálnych prognostikov ostávajú ukotvené na úrovni 2,0 %.
No krátkodobé inflačné očakávania domácností výrazne skočili. Prieskum ECB medzi domácnosťami ukázal, že inflácia očakávaná za rok vyskočila z 2,5 % na 4,0 %. Podiel ľudí, ktorí čakajú výrazný rast cien, stúpol z februárových 15 % na takmer 36 % v apríli. Takáto silná reakcia súvisí so stále čerstvou skúsenosťou s energetickou krízou v rokoch 2022 – 2023.
Inflačne očakávania. Zdroj: kryptomagazin.sk
Firmy medzitým čoraz viac počítajú s tým, že zvýšené náklady premietnu do predajných cien — signalizujú to prieskumy PMI aj Európskej komisie. V sektore potravín, kde sú marže relatívne nízke, zvyčajne tento prenos trvá len niekoľko mesiacov. K zdražovaniu môžu prispieť aj poruchy v dodávateľských reťazcoch: dodacie lehoty výrobcov sú v apríli 2026 najdlhšie od júla 2022 a podniky sa predzásobujú — čo samo o sebe tlačí ceny nahor.
Indikátor ekonomického sentimentu v eurozóne klesol v apríli na viac ako päťročné minimum na hodnotu 93,0 bodov. Kompozitný PMI pre eurozónu sa dostal do pásma poklesu na hodnotu 48,6 — pričom čokoľvek pod 50 bodov signalizuje kontrakciu ekonomiky. NBS však pripomína, že PMI mal od pandémie tendenciu byť prílišne pesimistický: podobné hodnoty signalizoval recesiu v rokoch 2023 a 2024, ktorá nenastala.
Čo hovoria odborníci: ECB v ťažkej situácii
„Riziká pre rast inflácie a pokles rastu sa zintenzívnili.“ — Christine Lagarde, prezidentka ECB, 30. apríla 2026
Na aprílovom zasadnutí ECB ponechala úrokové sadzby nezmenené na úrovni 2,0 % — tretí mesiac za sebou bez pohybu. Lagarde zároveň naznačila, že aktuálny vývoj sa vzďaľuje od marcového základného scenára, ktorý predpokladal krátkodobý a mierny energetický šok. Guvernér NBS Peter Kažimír, člen Rady guvernérov ECB, ešte skôr signalizoval, že cyklus znižovania sadzieb sa blíži ku koncu.
Kažimír šiel ešte ďalej. 4. mája 2026 vyhlásil, že júnové zvýšenie sadzieb je „takmer nevyhnutné.“ Podobne sa vyjadril aj člen Rady guvernérov Patsalides. Prieskum Bloombergu z 11. mája 2026 ukázal konsenzus ekonómov: ECB zvýši sadzby dvakrát — v júni o 0,25 percentuálneho bodu na 2,25 % a v septembri opäť na 2,50 %. Inflačná prognóza profesionálnych prognóstikov pre rok 2026 bola revidovaná nahor na 2,7 %.
Čo príde ďalej: hypotéky a ceny v obchodoch
Pre Slovákov má tento vývoj dve priame dôsledky. Po prvé, ceny v obchodoch — najmä potraviny, pohonné látky a výrobky s energeticky náročnou výrobou — môžu v nadchádzajúcich mesiacoch ďalej rásť. NBS zdôrazňuje, že firmy sú čoraz viac ochotné preniesť zvýšené vstupné náklady na zákazníkov, obzvlášť ak šok potrvá dlhšie. Energetická kríza v roku 2026, zdá sa, ešte nekončí.
Po druhé, prípadné zvýšenie sadzieb ECB zasiahne trh hypoték a spotrebných úverov. Éra lacného financovania by sa mohla definitívne uzatvoriť — slovenské banky prepájajú cenu hypotekárnych úverov s referenčnými sadzbami ECB, takže pohyb nahor sa premietne do mesačných splátok.
Ceny ropy zatiaľ zostávajú vysoké. UBS odhaduje, že ropa Brent zostane nad 100 dolármi minimálne do septembra 2026, keď by mohla klesnúť na 90 dolárov, a na 85 dolárov do marca 2027. Určité uvoľnenie teda prichádza — ale pomaly.
NBS sleduje tri kľúčové ukazovatele: rast miezd (zatiaľ bez novej vlny plošného zvyšovania), inflácia v službách (v apríli mierne spomalila) a dlhodobé inflačné očakávania (zatiaľ ukotvené na 2,0 %). Ak sa niektorý z týchto troch ukazovateľov začne výrazne meniť, ECB bude musieť konať rýchlejšie a rozhodnejšie. Aké ďalšie riziká ECB sama identifikuje pre peňaženky ľudí.
Záver
Situácia v máji 2026 je vážnejšia, ako predpokladal marcový základný scenár ECB — ale nie je to návrat k roku 2022. Energetický šok je reálny a má konkrétne dôsledky pre ceny energií, pohonných látok aj vstupné náklady firiem. Druhé kolo — mzdová špirála a zakorenenie inflačných očakávaní — sa zatiaľ nerozbehlo, a dostupné dáta to zatiaľ nepotvrdzujú. Najbližšie mesiace budú rozhodujúce: júnové zasadnutie ECB prinesie nové prognózy aj rozhodnutie o sadzbách, ktoré pocíti každý, kto má hypotéku alebo spotrebný úver na variabilnej sadzbe.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Prečo je inflácia na Slovensku vyššia ako priemer eurozóny?
Slovenská inflácia v apríli 2026 dosiahla 3,9 %, kým priemer eurozóny bol 3,0 %. Dôvodom je väčší podiel pohonných látok v slovenskom spotrebnom koši, vyššia závislosť od dovozu energií a menší priestor štátu na kompenzačné mechanizmy v porovnaní s väčšími krajinami eurozóny.
- Čo by znamenalo zvýšenie sadzieb ECB pre slovenských hypotekárov?
Pri variabilnej hypotéke vo výške 100 000 eur sa zvýšenie úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu premietne do vyššej mesačnej splátky zhruba o 12 – 25 eur v závislosti od doby splatnosti. Pri fixovaných hypotékach sa zmena prejaví až po skončení fixačného obdobia. Trh aktuálne očakáva dve zvýšenia ECB v roku 2026 — v júni a septembri.
- Kedy by mohli ceny ropy a energií klesnúť?
Podľa prognózy UBS zostane ropa Brent nad 100 dolármi za barel minimálne do septembra 2026, potom by mohla klesnúť na 90 dolárov do konca roka a na 85 dolárov do marca 2027. Rýchlejší pokles závisí od vývoja konfliktu na Blízkom východe a priechodnosti Hormuzského prielivu pre lodné dodávky ropy a LNG.
