Dobrú pamäť zväčša chválime, zábudlivosť hrešíme. No je zabúdanie naším nepriateľom? V priebehu histórie sme si zvykli pamätať dôležité udalosti, tie ostatné sme jednoducho vypustili z hlavy. Internet a digitálne technológie dnes robia zo zabúdania o kúsok ťažší oriešok a menia našu pamäť i spomienky. Ako?
Prečo zabúdame?
Ľudia sú zvyknutí na svet, v ktorom je zabúdanie normou a pamätanie si skôr výnimkou. Myseľ zabúda to, čo už viac nepovažuje za relevantné. Zabúdanie nám pomáha sústrediť sa na súčasnosť a budúcnosť. Podľa výskumu tí, ktorí príliš lipnú na minulosti, majú problém žiť a konať v prítomnosti. Zabúdanie tiež vytvára priestor pre vznik čohosi nového. Aby sme sa posúvali ďalej, musíme aj zabúdať.
Spomienky si vyberáme nevedomky
Ľudská myseľ si vytvorila efektívny mechanizmus, ktorým balansuje medzi zabúdaním a spomienkami. V skutočnosti si veľmi zriedkavo sami vyberáme spomienky, ktoré si napokon aj pamätáme. Mozog to robí za nás, a to zväčša počas spánku, kedy filtruje naše zážitky.
Áno, tento mechanizmus nás občas dokáže nahnevať, obzvlášť vtedy, keď si pamätáme roky nefungujúce telefónne číslo, ale ani za nič si nemôžeme spomenúť, kde sme včera nechali kľúče od bytu. No tento systém funguje dostatočne na to, aby sme dokázali rozhodovať aj konať v prítomnosti.
Keďže ľudská pamäť je deravá a ako ľudia sme si toho veľmi dobre vedomí. Podstatné udalosti ľudstvo zaznamenávalo či už vo forme fotografie, novinového článku alebo rodinného fotoalbumu. Tieto udalosti patria k našim spomienkam a ľudia ich ustavične rekonštruujú, interpretujú a prideľujú im nové významy. To znamená, že ľudia neustále definujú a redefinujú, čo je pre nás ako indivíduá i spoločnosť skutočne podstatné.
Čo zmenila digitálna pamäť?
Internet spolu s digitálnymi technológiami zmenil uchovávanie i množstvo našich spomienok. Vo virtuálnom svete sme si vytvorili pomyselné denníčky, fotoalbumy aj históriu našich stravovacích návykov. Ak sa digitálnych spomienok chceme po nejakom čase zbaviť, ak na naše statusy chceme zabudnúť, musíme ich vedome vymazať, inak na nás môžu kedykoľvek vyskočiť z obrazovky. Prvýkrát v histórii je pamätanie si také jednoduché a zabúdanie naopak, ťažké. Veď kto by sa prehrabával vo vlastnom profile, aby vymazal nerelevantné informácie alebo bolestivé spomienky? Jednoduchšie je vykašlať sa na to.
Zaiste poznáte funkciu Facebooku „V tento deň”. Facebook vám ukáže spomienky z toho istého dňa počas predchádzajúcich rokov. Nuž nečudo, že táto funkcia mnohých nepotešila, keď im ukázala fotografie s bývalým partnerom alebo partnerkou, ktoré v nich vyvolali staré a ešte vždy bolestivé pocity.
Viktor Mayer-Schönberger, autor knihy Delete: The Virtue of Forgetting in the Digital Age uvádza, že nemáme vyvinutý mechanizmus, ktorý by nám radil ako vedome ignorovať minulosť vtedy, keď už nie je relevantná. Zabúdanie sa dialo vždy automaticky. Dôsledkom je fakt, že keď si čosi pamätáme, prisudzujeme tomu význam a dôležitosť – veď prečo by sme si to inak pamätali? Keďže si vďaka digitálnym médiám pamätáme mnoho rôznorodých udalostí, je otázne, aký význam im prisúdime, a aj to, aké emócie v nás budú vyvolávať.
Digitálna pamäť a svet, v ktorom sa neodpúšťa
Ďalším otáznikom je vytvorenie digitálnych súkromných spomienok, ktoré sú potenciálne prístupné ďalším osobám. Tak sa kanadskému psychoterapeutovi stalo, že mu bol odmietnutý prístup na pôdu USA. Prečo? Imigračný úradník si ho preklepol na internete a zistil, že kedysi dávno bral drogy. Nuž, do USA vás preto nepustíme!
„Obávam sa, že komplexná digitálna pamäť môže ľudí priviesť do nemilosrdného sveta, v ktorom druhým (i sebe) odoprieme schopnosť vyvíjať sa, rásť a meniť sa,” uvádza Mayer-Schönberger.
Strata schopnosti zabúdať nemusí byť len pozitívom, ale i prekliatím. Keď sa nám na sociálnej sieti ukáže spomienka spred desiatich rokov, ktorá reflektuje klamstvo priateľa, budeme ju považovať za aktuálnu zradu? Prestaneme si odpúšťať? Odoprieme ľuďom možnosť osobnostne sa meniť? A ako budú našu digitálnu kolektívnu pamäť využívať úrady? Úprimne, tiež nezávidím budúcim historikom, ktorí sa pri písaní biografie o určitej osobnosti budú piplať v každom statuse o jej jedálničku.
Čo čítať ďalej?
Zdroj:
theconversation.com
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu)! Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri!
