Včera mal Jerome Powell jedno zo svojich legendárnych vystúpení v relácii „60 minutes”, kde sme sa mohli dozvedieť, ako aktuálne vyzerá politika Federálnej rezervnej banky. Ústrednou témou interview boli samozrejme záporné úrokové sadzby a ďalšie možné nástroje, ktoré má FED pri stimulácii domácej ekonomiky k dispozícii. Množstvo ľudí ale muselo zaskočiť, keď Jerome Powell vysvetľoval, čo okrem znižovania sadzieb ešte môžu robiť. Všeobecne sa totiž vo verejnom priestore proklamuje, že centrálnej banke došli „náboje”. Vlastne to tvrdím aj ja, ale nie je to tak úplne pravda.
Kvantitatívne uvoľňovanie (QE)
V tomto ohľade si dovolím trochu oprášiť svoj už relatívne starý článok, kde som načrtol teoretický základ QE. Keď bola Jerome Powellovi počas interview položená otázka, či je znižovanie sadzieb to jediné, čo môžu robiť, spomalil to tým, že môžu v podstate digitálne „tlačiť” peniaze, za ktoré potom nakupujú aktíva vydané americkou vládou. Konkrétne menoval pokladničné poukážky a bondy, čo sa odvážim hodiť trochu do jednej „škatuľky” – sú to proste dlhopisy.
Tá teória, na ktorej QE stojí v podstate hovorí, že centrálna banka nakupuje dlhopisy od komerčných bánk, čím sa navýši peňažná zásoba v ekonomike a zároveň znížia úrokové miery. Domácnosti a firmy si potom môžu požičiavať viac a lacnejšie, čo zvýši produkciu a spotrebu. A to stimuluje národné hospodárstvo k rastu.
Ako sa to dá ľahko zneužiť?
V normálnych krajinách nie je možné, aby centrálna banka hradila priamo chod štátu. Respektíve v niektorých končinách (napríklad Afrika) je bežné, že diktátor uskutoční puč. A potom, keď sa chopí moci, chce luxusný automobil. Tak mu národná banka „vytlačí” peniaze, za ktoré si ho kúpi. Avšak vo väčšine krajín je to zakázané a kredibilná centrálna banka je nezávislá od krokov vlády štátu.
Dá sa to jednoducho obísť tým, že keď centrálna banka nakupuje dlhopisy, nekupuje korporátne, ale tie emitované vládou. Štát teda požičiava peniaze sám sebe a nepriamo tak centrálna banka hradí úkony vlády. Predtým sa tým vedenie centrálnych bánk akurát nechválilo, ale čím ďalej, tým viac sa to tzv. derie na povrch a niektorí už aj priznávajú, že nakupujú dokonca aj akcie. A to naozaj nie je účel národných bánk.
Peniaze sa tým postupne znehodnocujú infláciou a štát tak skryto financuje aj súkromný sektor. Deje sa to minimálne jednu dekádu a je to akosi tolerované. Ja osobne špekulujem práve nad tým, že FED skupuje aj akcie na trhoch, ale nemám to samozrejme ako dokázať. Vie sa však, že to robila BoJ (Bank of Japan) a Česká národná banka. Nevidím teda dôvod, prečo by takto nemohli byť drzí aj Američania.
Záver
Určite odporúčam sledovať verejné vyjadrenia Jeroma Powella. Iste sa to oplatí, pretože tak nejako medzi riadkami človek zistí, čo sa v tom zámorí deje. A vzhľadom k tomu, že Powell priznal tento nešvár, obávam sa, že ho k tomu zasa len donútili okolnosti. Americká verejnosť je v tomto ohľade dosť vnímavá a dlho bola kŕmená tým, že znížením sadzieb na nulu už nemôžu nijako ekonomike pomôcť. Vzhľadom k tomu, že záporné sadzby šéf FEDu odmieta, vyrukoval s konkrétnymi nástrojmi v rámci QE. Myslím si, že za normálnych okolností by taký konkrétny nebol a odpovedi sa radšej vyhol.
Čo čítať ďalej?
Ako je možné, že akcie ZASE stúpajú, keď nám kolabuje ekonomika? – ANALÝZA indexov
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Jaroslav Jarolím.