Čo sa môžeme od Jana Wericha naučiť? Táto otázka nám po predchádzajúcich dvoch dieloch (história, dielo) zostala na perách. Dnes nejde o peniaze, nie je to o tom ako zbohatnúť materiálne, ale napriek tomu je toho mnoho. Jan Werich nás môže obohatiť svojim humorom, múdrosťou a charakterom, obyčajnosťou a veľkoleposťou zároveň. Múdrosť, láska k ľuďom, optimizmus a odvaha hovoriť pravdu, to sú hodnoty, ktoré nezostarnú. Zároveň sú to hodnoty, ktoré si rozhodne budeme chcieť zachovať i po technologickej revolúcii, ktorá nás čaká v súvislosti s blockchainom.
Preložené z originálu, ktorý pre českú verziu kryptomagazínu napísal Kytka.
Odkaz
Werich mal skutočne rád život a rád by žil v mieri, ale doba mu nepriala, zažil dve svetové vojny a zvyšok života prežil za normalizácie. Dnes sa mu občas vyčíta, že bol komunista. No, možno áno, možno nie, ale bol to dobrý a múdry človek. A dobrý a múdry človek môže mať akýkoľvek kabát, ale vždy bude hájiť predovšetkým dobro a múdrosť, a to on robil.
Sám o sebe povedal, že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani armády. Nebol vojakom, napriek tomu bojoval. Bojoval proti hlúposti a zlu v ľuďoch. Bol odporcom vojen a neskôr kritizoval tiež prospechárstvo a krivdy socializmu. Kam komunizmus došiel, nazval dobou degradácie. Ako rád by už vtedy, v roku 1968, navrátil socializmu ľudskú tvár, čo sa bohužiaľ nestalo.
Jan Werich nebol hlúpy a netvoril pre hlupákov. Veril, že autor sa nemá prispôsobovať publiku, ale že má svoje publikum učiť. Často sa sám rád učil od vzácnych ľudí, ako sám hovoril. Vo svojom rozprávaní často spomína kolegov, ale i ďalšie osobnosti (napr. Vlastu Buriana, Jiřího Trnku, Alberta Einsteina, Alexandra Dubčeka, TGM, W. Shakespeara a mnoho ďalších).
Nech už vo chvíli, kedy svoje ”mandarínske” oči, ako o ňom žartoval Voskovec, nechal spokojne spočinúť na plápolajúcom ohni v krbe, čo robil rád, alebo keď utekal do USA pred nacizmom, vždy to bol len človek. A človek má právo sa mýliť, ako sám hovoril. Lenže socializmus sa vyznačoval tým, že sa nikdy nemýlil, aspoň teda oficiálne.
Napriek tomu tu Jan Werich zostal, snáď preto, že nechcel opustiť vlasť v zlých časoch. Mal také zvláštne postavenie. Komunisti ho moc radi nemali, ale pretože nikdy nebol vyložene proti komunizmu, iba proti hlúposti a nespravodlivosti a asi aj preto, že si na neho netrúfli pre jeho obľúbenosť u ľudí a snáď i priamočiarosť, tak ho nechávali tak, ale na akejsi ”vedľajšej koľaji”.
„Keď chce človek niečomu vrátiť ľudskú tvár, tak musí byť statočný, ale nemusí byť hrdina. Hrdinstvo je to len keď sa to podarí, inak je to bláznovstvo, kdežto statočnosť je vlastnosť.”
Týmto citátom uzavrieme túto neradostnú ságu a poďme si spoločne zhrnúť, čo nám Jan Werich zanechal.
Posolstvo
Cez svoje dielo k nám prehovára obyčajný človek. Nikdy sa nesnažil byť niečim viac, než ktokoľvek iný. Vo svojej obyčajnosti bol výnimočný, pretože sám ľudskú tvár nestratil. Posolstvo Jana Wericha by som si dovolil záverom krátko zhrnúť jeho vlastnými slovami.
Žime tak, aby sa za nás nemuseli hanbiť naši predkovia a majme odvahu stáť natoľko pevne, aby sa naše deti nemuseli báť. Užívajme si život, s humorom, dobrou náladou a s priateľmi. Majme radi ľudí. Smejme sa spoločne a nestrácajme čas debatovaním s blbcami, pretože komu nie je dané, tomu sa dať nedá a hlúposť sa ani vyfackovaním nedá liečiť. Snažme sa byť múdri, pretože o múdre ženy je núdza, napokon o mužov práve tak. Ľudskou prirodzenosťou je hľadanie radosti a najväčším umením je žiť život po svojom.
Samozrejme sa mi v tak krátkom čase nemohlo podariť vystihnúť a zmieniť sa o všetkom, čím Jan Werich bol a čo nám odkázal. Ale kto vie, napríklad si na dnešnú výnimočnú osobnosť ešte niekedy spoločne zaspomíname. A možno každý sám, čo určite urobte, napríklad pri filme či inej nahrávky, či už zvukovej alebo obrazovej.
Pokiaľ chcete dostávať upozornenia na naše články, použite zvonček, ktorý nájdete v ľavom dolnom rohu obrazovky. Taktiež nás môžete sledovať na facebooku.
