Tak nejako sa očakávalo, že inflácia bude v eurozóne skôr vyššia, ale to sa nestalo. Očakávalo sa totiž, že najrôznejšie fiškálne a monetárne stimuly spôsobia významný prebytok dopytu nad ponukou, čo by naozaj nemal byť žiadny problém. Výroba totiž dostala určitý zásah, výstup ekonomík bol nižší, ale spotreba sa nijako nezmenila, pretože štáty podporovali všetkých občanov, ktorí o svoje príjmy prišli.
Síce nič nevytvorili, ale svoje peniaze dostali, čo malo mať práve za následok zrýchlenie rastu cenovej hladiny. Nič také sa zatiaľ nestalo, ale čo nie je teraz, môže prísť za chvíľu. Stále je jednoducho v kurze, že vyššia inflácia môže prísť, čo samozrejme nikoho vôbec nepoteší.
Inflácia v eurozóne.
Inflácia je stále v kurze
Keď sa pozrieme na graf vývoja rastu cenovej hladiny, zistíme, že inflácia celkom rýchlo počas minulého roka klesala. A klesala až do konca roka 2020. V lete dokonca prišla záporná inflácia, teda deflácia v podobe klesania cien spotrebného tovaru a služieb. Deflácia je nepochybne problém pre každú ekonomiku, ktorá beží na tom, že sa neustále vytvára nový a nový dlh.
Bez inflácie sa totiž dlhy nikdy nemôžu reálne umoriť, takže nebude ani motivácia nový dlh vytvárať. Štáty proste infláciu potrebujú, bohužiaľ, až tak ďaleko to zašlo. Inflácia bola zašliapaná do zeme pravdepodobne kvôli tomu, že mzdy sa doslova na nejakú dobu zamrazili. Bez rastúcich miezd nestúpajú ani náklady produkcie, teda ten tlak na rast cien nebol taký markantný.
Za január nám však inflácia zase trochu poskočila, čo je dané tým, že kolieska fiškálnych stimulov sa dostatočne roztočili a ľudia začínajú zase viac spotrebovávať bez toho, aby výstup ekonomík akokoľvek vzrástol. Teda je stále aktuálne, že v konečnom dôsledku rýchlejší rast cien ešte v rámci roka 2021 príde.
Ekonómovia majú na toto rôzne názory, čo nie je nič divné. Do rovnice totiž zasahuje veľa premenných, ktoré môžu úplne zmeniť znamienko vo výsledku. Ak by sme však mali vychádzať z prognóz Európskej centrálnej banky, priemerná ročná inflácia by nemala byť vyššia ako 2 %. Uvedené číslo je aj inflačné cielenie centrálnej banky.
Na záver
Len pripomeniem, že hovoríme o inflácii meranej cez spotrebný kôš. Nejde teda o reálnu infláciu, ktorá je samozrejme oveľa väčšia. Avšak spotrebná inflácia je veľmi dôležitá, pretože zahŕňa statky základných potrieb, ktorých zdraženie človeka výrazne bolí. Že menová inflácia spôsobuje nafukovanie kapitálového trhu, to väčšinu ľudí akosi nezaujíma, pretože sa ich to priamo nedotýka.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
ANALÝZA – Bitcoin sa relatívne drží napriek rastúcej hodnote dolára
Táto analýza je len orientačná a neslúži ako odporúčanie na kúpu alebo predaj. Situácia na trhu sa kedykoľvek môže zmeniť. Špekulatívne obchody na kapitálových trhoch sú veľmi rizikové!
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil Ing. Jaroslav Jarolím.
