Investuje už 74 % Slovákov, pred 5 rokmi necelá polovica. Väčšine však chýba jedna vec

Slováci sa za päť rokov pustili do investovania tempom, aké by pred pár rokmi čakal málokto. Podľa prieskumu agentúry Focus pre spoločnosť PARTNERS využívalo v roku 2021 niektorú formu investovania 46 % opýtaných. V júni 2026 to bolo už 74 %. Skok o 28 percentuálnych bodov pôsobí ako malá revolúcia. Keď sa však pozriete pod povrch, obraz je oveľa triezvejší.

Slováci skutočne investujú? Často ide len o sporiaci účet

Respondenti mohli označiť viac odpovedí. Najčastejšie uviedli bankové vklady, teda sporiace účty a termínované vklady (58 %). Nasleduje doplnkové dôchodkové sporenie (31 %) a investičné životné poistenie (25 %). Podielové fondy, ETF či realitné fondy uviedla len pätina ľudí a akcie alebo dlhopisy iba 14 %.

Teda, veľká časť toho, čo Slováci nazývajú investovaním, sú peniaze odložené v banke.

Rovnaký obraz ukazuje aj centrálna banka. Národná banka Slovenska vo svojej Správe o finančnej stabilite z mája 2026 uvádza, že aktívne investuje len 11 % domácností.

Za aktívne investície považuje najmä fondy a priamy nákup akcií, dlhopisov a kryptoaktív. Domácnosti v nich majú 23,5 miliardy eur. Na účtoch a v hotovosti však držia 53,4 miliardy eur, čo je 69 % ich finančných aktív.

Obe čísla nie sú priamo porovnateľné, pretože merajú iné veci. Spolu však odhaľujú priepasť medzi pocitom a realitou. NBS si navyše všimla, že investovanie je výsadou tých, ktorí už majú úspory.

Slovákom chýba jedna vec: Pravidelnosť

Práve tu je jadro problému. Každý mesiac investuje len 40 % opýtaných. Pritom až 65 % ľudí tvrdí, že by pravidelne odkladať mohlo. V priemere uvádzajú 55 eur mesačne. Tí, ktorí na to naozaj majú, hovoria dokonca o 85 eurách.

„Investovanie sa pre mnohých stáva súčasťou finančného plánovania. Pred prvým vkladom si treba ujasniť, koľko môžete investovať, na čo si peniaze odkladáte a ako dlho ich nebudete potrebovať.

Začať sa dá aj s menšou sumou, dôležité je rozumieť tomu, kam peniaze smerujú a aké riziko podstupujete,” hovorí Andrej Králik, odborník na osobné financie spoločnosti PARTNERS.

Čo dokáže 50 eur mesačne

PARTNERS ukazuje modelový príklad s vkladom 50 eur mesačne a zhodnotením 5 % ročne. Za 20 rokov by človek vložil 12 000 eur a investícia by mala hodnotu 20 373 eur. Po 30 rokoch by z vložených 18 000 eur bolo 40 935 eur. Ide o ilustráciu, nie o sľub. Výnos nie je zaručený a hodnota môže aj klesať.

Ako sa pri rovnakej sume líši sporiaci účet od investície, sme rozobrali aj v článku 50 eur mesačne a 20 rokov.

Najprv rezerva, potom trh

Investovanie nemá ohroziť bežný chod domácnosti. Základom je rezerva na nečakané výdavky, ktorá je rýchlo dostupná a nekolíše.

„Budovať rezervu a začať investovať sa dá aj paralelne,” dodáva Králik.

Pred prvým vkladom si položte tri otázky.

• Koľko môžem dávať pravidelne?
• Na čo sporím a kedy budem peniaze potrebovať?
• Aký pokles dokážem zniesť bez paniky?

Pozor na ponuky s garantovaným vysokým výnosom alebo tlakom na rýchle rozhodnutie. Firmu si vždy overte v registri subjektov finančného trhu NBS.

Slováci teda nemajú problém so záujmom. Majú problém so zotrvačnosťou. A tú nevyrieši žiadny prieskum, iba trvalý príkaz nastavený hneď po výplate.