Úspory Slovákov sa stenčujú: 42 % domácností má menej ako vlani. Najviac trpí jedna generácia

Úspory Slovákov sa tenčia rýchlejšie, než si mnohí pripúšťajú. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit má 42 % slovenských domácností nižšiu finančnú rezervu ako pred rokom. Takmer pätina dokonca výrazne nižšiu.

Prieskum prebehol od 2. do 5. júna 2026 na vzorke 1 025 ľudí. Firma ho zverejnila pred Svetovým dňom sporenia, ktorý pripadá na sobotu 31. októbra.

Úspory Slovákov: Horšie ako vlani je na tom takmer každá druhá domácnosť

Polepšila si presne štvrtina domácností. Výrazne však len 4 %, ďalších 21 % má rezervu len o niečo vyššiu.

Na rovnakej úrovni ako vlani zostala približne tretina (32 %). Zvyšok sa prepadol a 19 % hlási výrazne nižšiu rezervu a 23 % mierne nižšiu.

Inak povedané, na jednu domácnosť, ktorej úspory výrazne narástli, pripadajú takmer päť, ktorým sa výrazne scvrkli.

Najviac to schytali ľudia od 45 do 53 rokov

Podľa hlavného analytika Home Creditu Jaroslava Ondrušeka sa pokles častejšie týka ľudí vo veku 45 až 53 rokov a ľudí s učňovským vzdelaním.

Na opačnom póle stoja domácnosti s príjmom nad 3 000 eur, ľudia od 27 do 35 rokov, vysokoškoláci a častejšie aj Bratislavčania.

Náš pohľad: práve generácia okolo päťdesiatky často nesie najviac záväzkov naraz. Hypotéka, pomoc deťom a čoraz bližší dôchodok. Ak sa jej rezerva stenčuje teraz, nemá veľa času ju znova postaviť.

Koľko si Slováci dokážu odložiť

12 % domácností si mesačne neodloží ani cent, ďalších 14 % menej ako 50 eur. Najčastejšie si ľudia odkladajú 100 až 200 eur, čo robí necelá pätina domácností.

Viac ako 300 eur mesačne zvládne 22 % domácností a každá desiata aj viac ako 500 eur.

Prečo rezervy miznú, naznačuje ďalšie číslo. Približne dve tretiny domácností museli za posledný rok riešiť väčší neplánovaný výdavok.

Úspory Slovákov často ležia doma v šuflíku

Najviac ľudí (47 %) drží rezervu na sporiacom účte, 38 % na bežnom účte. Štvrtina však stále odkladá peniaze doma v hotovosti. Koľko to Slovákov stojí, sme rozoberali v článku Slováci nechávajú inflácii zožrať až 43 % úspor.

Takmer tretina ľudí má časť peňazí v investíciách. Na prvom mieste sú ETF fondy, nasledujú akcie konkrétnych firiem, dlhopisy, cenné kovy, nehnuteľnosti a kryptomeny. Že sa tento trend pomaly láme v prospech investovania, potvrdzuje aj text Slováci sa po 35 rokoch od kupónky prebúdzajú.

Hotovosť doma pritom každý mesiac potichu stráca hodnotu. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla inflácia v septembri 2026 úroveň 3,1 %. Kto má doma 5 000 eur, kúpi si za ne o rok približne toľko, čo dnes za 4 850 eur.

Náš názor: Rezerva nie je luxus, ale povinnosť

Ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský pripomína, že sporenie „nie je luxus pre tých, ktorí majú peňazí nazvyš”. Odporúča rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov, oddelenú od bežného účtu, a sporenie trvalým príkazom hneď po výplate.

S tým súhlasíme, aj keď rada prichádza od firmy, ktorá zarába na pôžičkách. Kto rezervu nemá, pri prvej pokazenej práčke končí práve pri úvere.

Pomôcť môže aj obyčajný prehľad o výdavkoch. Dve tretiny domácností však nepoužívajú žiadny nástroj na ich sledovanie a z tých, čo áno, najčastejšie siahajú po bankovej aplikácii (17 %).

Ak rezervu ukladáte na sporiaci účet, nepozerajte len na úrok z reklamy. Na čo si dať pozor, sme zhrnuli v článku Vyberiete peniaze a prídete o úrok: 5 vecí, ktoré banky v reklamách nespomenú.

A peniaze nad rámec rezervy nemusia ležať ladom, ako sme už písali, 87 % Slovákov robí pri sporení rovnakú chybu.