- Takmer 376 000 ľudí na Slovensku žije bez vecí, ktoré väčšina z nás berie ako samozrejmosť.
- Každý štvrtý by nezaplatil nečakaný účet 461 eur.
- A rozdiely medzi krajmi sú šokujúce.
Slováci majú za sebou roky drahoty a nové čísla ukazujú, kde to bolí najviac. Podľa čerstvých údajov Štatistického úradu SR žilo v roku 2025 v závažnej materiálnej a sociálnej deprivácii 7 % obyvateľov, teda takmer 376 000 ľudí.
Znie to ako úradnícky pojem. V praxi ide o ľudí, ktorým chýba aspoň 7 z 13 vecí potrebných na obyčajný život. Nie preto, že by ich nechceli. Jednoducho na ne nemajú.
Úrad zverejnil dáta pred Medzinárodným dňom boja proti chudobe, ktorý pripadá na 17. októbra. Titulok jeho správy hovorí za všetko:
„Najväčší problém obyvateľov SR? Zaplatiť si týždňovú dovolenku, alebo pokryť neočakávaný výdavok 461 eur.”
Čo si Slováci nemôžu dovoliť
Zoznam 13 položiek nie je slovenský vynález. Rovnako ich meria celá Únia podľa pravidiel Eurostatu, pričom sedem sa týka domácnosti a šesť jednotlivca. Vďaka tomu sa dajú krajiny férovo porovnať.
Najčastejšie problémy na Slovensku:
- 29,1 % ľudí nemá na týždeň dovolenky mimo domu raz za rok,
- 26,0 % by nezvládlo nečakaný výdavok 461 eur,
- 19,6 % nevie nahradiť opotrebovaný nábytok novým,
- 14,2 % si nemôže dovoliť jedlo s mäsom, rybou alebo vegetariánskou náhradou každý druhý deň,
- 9,3 % nemá ani malú sumu, ktorú by každý týždeň minulo len na seba.
Viac ako 8 % ľudí si nevie doma udržať primerané teplo a 7,3 % malo nedoplatky na hypotéke, nájme, energiách alebo pôžičkách.
Pre lepšiu predstavu, suma 461 eur je o viac ako polovicu vyššia než životné minimum jednej dospelej osoby, ktoré od júla 2026 predstavuje 295,22 eura mesačne. Pre štvrtinu krajiny tak môže pokazená práčka alebo oprava auta znamenať vážny problém.
Slováci chudobnejú. Zdroj: shutterstock.com/Olga Rolenko
Slováci na východe a v Bratislave žijú v dvoch svetoch
Najhoršie je na tom Prešovský kraj s mierou 13,5 % a Košický s 11,9 %. V Bratislavskom a Žilinskom kraji je to len 1,9 %. Rozdiel je viac ako sedemnásobný.
V Prešovskom kraji má nedoplatky 16,6 % ľudí, v Bratislavskom iba 2,3 %. Primerane vykúriť domov nevládze 15,7 % obyvateľov Prešovského kraja, teda viac ako každý šiesty. V Bratislavskom kraji je to 2,4 %.
Na dovolenku nemá 13,3 % ľudí v Bratislavskom kraji, no v Banskobystrickom až 37,2 %. Nitriansky kraj so 7,3 % je tesne nad celoslovenským priemerom.
Lepšie, alebo horšie?
Malá dobrá správa existuje. Medziročne miera klesla zo 7,6 % na 7,0 %. Najviac sa zlepšila práve dovolenka, o 4,3 percentuálneho bodu. Menej ľudí tiež tvrdí, že nemá na auto.
Pohľad späť je však menej príjemný. V roku 2020 bola miera len 4,5 %, najnižšie v histórii. Od roku 2021 potom každý rok rástla. A Slovensko je stále nad priemerom Únie, ktorý podľa Eurostatu dosiahol v roku 2025 hodnotu 6,3 %.
Môj názor: Chudoba sa začína chýbajúcou rezervou
Údaje stoja na tom, ako ľudia sami vnímajú svoju situáciu. Napriek tomu je z nich jasné jedno. Najväčším problémom nie je luxus, ale chýbajúci finančný vankúš. Kto nemá odložených pár stoviek, toho jedna nečakaná faktúra dotlačí k pôžičke a tá ho stiahne ešte nižšie.
Preto považujem rezervu za základ, aj keby išlo o 20 eur mesačne. A kto má problém vykúriť byt, mal by si overiť, či má nárok na energopomoc a ako štát posudzuje príjem domácnosti.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo znamená závažná materiálna a sociálna deprivácia?
Je to stav, keď si človek alebo jeho domácnosť nemôže z finančných dôvodov dovoliť aspoň 7 z 13 sledovaných vecí, napríklad dovolenku, primerané teplo doma alebo pravidelné jedlo s mäsom.
- Ktorý kraj je na tom najhoršie?
Prešovský kraj s mierou 13,5 %, nasleduje Košický s 11,9 %. Najlepšie sú na tom Bratislavský a Žilinský kraj, oba s 1,9 %.
- Kde hľadať pomoc, ak domácnosti nestačí príjem?
Základnou hranicou je životné minimum. Ak príjem domácnosti klesne pod túto sumu, oplatí sa obrátiť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a overiť si nárok na pomoc.
