- Ceny potravín v eurozóne v júni 2026 medziročne vzrástli o 1,20 %.
- Slovensko má druhé najlacnejšie potraviny v EÚ, lacnejšie sú len v Rumunsku.
- Slováci napriek tomu minú na jedlo až 20 % svojho príjmu.
Potraviny v celej eurozóne v poslednom období opäť zdražujú a inflácia v tejto oblasti sa stále drží nad nulou. Podľa aktuálnych údajov TradingEconomics vzrástli ceny potravín v júni 2026 medziročne o 1,20 %, čo potvrdzuje, že drahšie nakupovanie zostáva pre mnohé domácnosti každodennou realitou.
Slovensko však v rámci Európskej únie patrí medzi krajiny s najnižšími cenami potravín, lepšie na tom je už len Rumunsko. Zaujímavé porovnanie prináša aj otázka, koľko zo svojej mesačnej výplaty musia Slováci na jedlo skutočne vynaložiť a ako táto suma vyzerá v porovnaní s inými členskými štátmi únie, kde ľudia často zarábajú výrazne viac peňazí ako doma.
Inflácia v eurozóne stále neustupuje
Ceny potravín v eurozóne rastú už dlhší čas a ani rok 2026 neprináša výraznú úľavu. Aktuálne štatistiky ukazujú, že náklady na jedlo vzrástli v júni medziročne o 1,20 %. Toto číslo síce vyzerá miernejšie ako počas krízových rokov, keď inflácia potravín v marci 2023 dosiahla rekordných 17,50 %, no domácnosti aj tak pociťujú vyššie výdavky pri bežnom nákupe.
Inflácia potravín v eurozóne. Zdroj: tradingeconomics.com
Od roku 1997 sa priemerná ročná zmena cien potravín v eurozóne pohybuje okolo 2,46 %, čo znamená, že súčasný vývoj v podstate zodpovedá dlhodobému priemeru. História však pozná aj opačný extrém, pretože v októbri 2009 ceny potravín medziročne klesli o 1,60 % a spotrebitelia vtedy platili menej ako rok predtým. Vývoj cien potravín tak naďalej ovplyvňujú náklady na energie, dopravu a poľnohospodársku výrobu, preto sa výkyvy medzi jednotlivými mesiacmi môžu meniť pomerne rýchlo a nepredvídateľne.
TIP Porazte infláciu s XTB pomocou ETF s 0 % poplatkom.
Slovenské potraviny patria medzi najlacnejšie v EÚ
Napriek rastúcim cenám v celej únii zostáva Slovensko krajinou s jednými z najlacnejších potravín v EÚ. Ak Eurostat stanovuje priemer únie na 100 bodov, Slovensko za rok 2025 dosiahlo len 82,1 bodu a umiestnilo sa na druhom mieste od konca. Lacnejšie potraviny majú v rámci celej Európskej únie už len Rumuni, ktorí skončili so 78,9 bodu.
Úplne iná situácia panuje na opačnom konci rebríčka. Najviac za jedlo platia obyvatelia Luxemburska, kde index dosahuje 123,5 bodov, nasleduje Dánsko s 119,7 bodmi a Írsko s 113,3 bodmi. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami tak zostávajú výrazné a kopírujú najmä ekonomickú silu a životnú úroveň danej krajiny. Slovensko sa tak dlhodobo drží pri spodnej hranici cenového rebríčka a len tesne uniká poslednému miestu, ktoré patrí Rumunsku.
Cenový index podľa krajín. Zdroj: ec.europa.eu
Prečo sú ceny potravín u nás nižšie
Nižšie ceny na Slovensku súvisia predovšetkým s nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva a s celkovo nižšou cenovou hladinou v porovnaní so západnou Európou. Podobný vzorec platí aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa v rebríčku Eurostatu tiež umiestňujú výrazne pod priemerom celej únie. Obchodné reťazce prispôsobujú svoje cenové stratégie miestnemu trhu a berú ohľad na to, koľko si domácnosti reálne môžu dovoliť minúť.
Slovensko tak síce patrí medzi lacnejšie krajiny únie, no tento fakt automaticky neznamená, že jedlo je pre bežného obyvateľa dostupnejšie. Práve naopak, nízka cenová hladina často kopíruje aj nižšie mzdy, takže výhoda lacnejšieho nákupu sa v konečnom dôsledku stráca. Porovnanie krajín len podľa absolútnych cien preto neposkytuje úplný obraz o skutočnej dostupnosti potravín pre domácnosti. Odborníci preto odporúčajú sledovať skôr podiel príjmu, ktorý domácnosti na jedlo vynakladajú, než len samotnú výšku cien v obchodoch.
Koľko percent výplaty míňame na jedlo
Kľúčovým ukazovateľom totiž nie je len samotná cena, ale aj podiel príjmu, ktorý ľudia na jedlo reálne minú. Slováci dávajú na potraviny až 20 % svojho príjmu, čo predstavuje 4. najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ. Táto skutočnosť jasne ukazuje, že nízke ceny neznamenajú automaticky nižšiu záťaž pre rodinný rozpočet. Predstavme si dvoch spotrebiteľov:
- Jeden zarába 3 500 eur a na jedlo minie 400 eur mesačne.
- Druhý zarába 1 500 eur a na jedlo minie 300 eur.
Hoci prvý minie viac peňazí v absolútnych číslach, druhý pociťuje výdavky na potraviny oveľa citeľnejšie, keďže mu z výplaty ostáva podstatne menej priestoru na ostatné výdavky a úspory. Otázka, pre koho sú potraviny skutočne drahšie, tak nemá jednoduchú odpoveď a záleží najmä na tom, koľko peňazí danej domácnosti zostane po zaplatení bežných nákupov.
