- Eurofondy financujú cesty, školy aj nemocnice po celom Slovensku.
- Ich zmrazenie by však zasiahlo aj peňaženky bežných ľudí.
- Z trhu práce by zmizlo vyše 22-tisíc miest a spotreba domácností by prudko klesla.
Eurofondy sú dnes jedným z najsilnejších motorov slovenskej ekonomiky. A práve o ne môžeme prísť. Nová analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť po prvý raz presne prepočítala, čo by sa stalo, keby Brusel Slovensku zmrazil časť európskych peňazí. Výsledok je znepokojivý. Krajina by do konca desaťročia prišla priamo o približne 5 miliárd eur, teda takmer o tretinu celej alokácie. A to nie je všetko.
Prečo sú eurofondy zrazu v ohrození
Spúšťačom je politický tlak z Bruselu. Európsky parlament už v apríli 2026 vyzval Európsku komisiu, aby voči Slovensku zvážila takzvaný mechanizmus podmienenosti. V máji túto výzvu zopakoval v samostatnom uznesení.
Poslancom prekáža najmä zhoršujúci sa stav právneho štátu, slabé vyšetrovanie korupcie a riziká pri verejnom obstarávaní. To by nás mohlo stáť eurofondy.
Zatiaľ nejde o rozhodnutie o zmrazení. Je to však veľmi silný signál. Ak by Komisia dospela k záveru, že problémy priamo ohrozujú rozpočet EÚ, mohla by Rade EÚ navrhnúť pozastavenie časti platieb. A vtedy by sa čísla z analýzy stali realitou.
Slovensko sa blíži k bodu zlomu. Zdroj: shutterstock.com/QQMinh88
Čo by strata eurofondov spôsobila ekonomike
Rada modelovala scenár, v ktorom by vláda výpadok nenahradila z vlastného rozpočtu, pretože na to jednoducho nemá peniaze. Dôsledky by pocítil takmer každý.
Ekonomika by rástla každý rok v priemere o 0,8 percentuálneho bodu pomalšie. Z trhu práce by odišlo vyše 22-tisíc ľudí a nezamestnanosť by bola vyššia. Spotreba domácností by do konca dekády klesla takmer o 5 miliárd eur. Ľudia by teda mali menej práce aj menej peňazí na bežný život.
Celková škoda by pritom nezostala pri piatich miliardách. Kvôli slabším investíciám, nižšej spotrebe a horšiemu trhu práce by strata dosiahla až 6,7 miliardy eur.
Deficit verejných financií by sa zvýšil o ďalších 1,7 percenta HDP a verejný dlh by sa do roku 2030 priblížil k 85 percentám HDP.
Maďarsko stratilo eurofondy a je pre nás varovaním
Slovensko by nebolo prvou krajinou. V roku 2022 Rada EÚ pozastavila Maďarsku 6,3 miliardy eur z kohéznych fondov pre veľmi podobné výhrady o korupcii a verejnom obstarávaní.
Maďarsko navyše nemohlo čerpať ďalšie miliardy z plánu obnovy, kým nesplnilo stanovené podmienky, ako pripomína aj materiál Európskej komisie. Práve podobnosť argumentov voči obom krajinám je dôvodom, prečo sa analytici na slovenský scenár pozreli cez maďarský príklad.
Tri zmrazené eurá znamenajú štyri stratené
Najsilnejšie posolstvo analýzy je jednoduché. Ak by Slovensko prišlo o celý balík európskych peňazí v hodnote približne 15,7 miliardy eur, celkové straty by sa priblížili až k 21 miliardám. Rada svoj odkaz zhrnula jednou vetou, že každé tri zmrazené eurá znamenajú „ďalšie dodatočné stratené euro v ekonomike”.
Slovensko má najhorší rating za 20 rokov. Zdroj: shutterstock.com/Natanael Ginting
Zmrazenie by pritom prišlo v najhoršom možnom čase, uprostred šetrenia vo verejných financiách. Rast ekonomiky by klesol pod jedno percento a návrat k zdravším číslam by sa odsunul až za rok 2030.
Slovensko by navyše mohlo stratiť dôveru ratingových agentúr aj zahraničných investorov, čo by celú situáciu ešte zhoršilo.
Rozhodnutia v Bruseli trvajú mesiace, ich dopady však môžu byť zásadné. Práve preto by sa signály, ktoré prichádzajú už dnes, nemali podceňovať. V hre totiž nie sú len tabuľky a percentá, ale cesty, školy, nemocnice a desaťtisíce pracovných miest.
