Európska ekonomika v kliešťach: MMF radikálne znižuje výhľad rastu

Ekonomika eurozóny spomaľuje, pretože trvalo vysoké ceny energií a citeľne slabá dôvera spotrebiteľov tlmia oživenie po vlaňajšom raste. MMF v júlovej aktualizácii výhľadu znižuje projekciu rastu eurozóny na 0,9 % pre rok 2026, čo predstavuje pokles o 0,2 percentuálneho bodu oproti aprílovej prognóze, pred zrýchlením na 1,2 % v 2027.

Slabý dopyt brzdí oživenie eurozóny

Rast hospodárstva eurozóny sa v roku 2026 spomaľuje na 0,9 %, čo je o 0,2 percentuálneho bodu menej než predpokladala aprílová prognóza MMF. V roku 2027 sa tempo zrýchli na 1,2 %. Nižší výhľad pre tento rok spôsobuje výrazný negatívny prenos z prvého kvartálu, ktorý spôsobilo najmä Írsko, no slabšie tempo badať aj v iných krajinách regiónu.

K spomaleniu prispievajú aj vyššie ceny energií, ktoré fiškálne opatrenia iba čiastočne tlmia, a slabá dôvera spotrebiteľov. Prímeria a memorandum o porozumení medzi Iránom a Spojenými štátmi zmierňujú ceny ropy oproti aprílovým vrcholom, energie však aj tak zostávajú približne o 25 % drahšie než pred vojnou, čo naďalej doľahne na dovozcov energií v Európe.

Svetová ekonomika ako celok rastie tento rok o 3,0 % a budúci rok o 3,4 %, pričom vojna na Blízkom východe zvyšuje ceny ropy aj plynu.

• Cena ropy v priemere dosahuje 85 dolárov za barel v roku 2026, čo predstavuje nárast 30 % oproti roku 2025.
• Ceny skvapalneného zemného plynu v Európe od začiatku vojny vzrástli približne o 25 %, kým v Spojených štátoch stúpli len o 10 % vďaka menšej previazanosti trhu s plynom na globálne dianie.

Vyššie náklady na energie zaťažujú najmä krajiny eurozóny, ktoré energie dovážajú a nemajú silnú väzbu na technologický cyklus poháňaný umelou inteligenciou.

Nemecko a Francúzsko ťahajú výsledky opačným smerom

Výsledky jednotlivých ekonomík eurozóny sa výrazne líšia. Nemecko prekvapilo v prvom kvartáli rastom 1,4 %, čo je dvakrát viac než aprílová projekcia 0,7 %, pričom hlavným motorom bol čistý export. Na celý rok 2026 však MMF očakáva rast nemeckého hospodárstva len 0,7 % a v roku 2027 zrýchlenie na 1,0 %.

Francúzsko naopak zaznamenáva výraznejšie zníženie výhľadu, keď MMF znižuje odhad rastu o 0,3 percentuálneho bodu na 0,6 % pre rok 2026 a 0,9 % pre rok 2027.

Taliansko si drží stabilný, no nízky rast na úrovni 0,5 % v oboch rokoch, bez zmeny oproti aprílovej prognóze.

Španielsko zostáva najsilnejšou zo štyroch najväčších ekonomík eurozóny s rastom 2,1 % v roku 2026 a 1,8 % v roku 2027, pričom MMF ponecháva túto projekciu bez zmeny.

Tieto rozdiely odrážajú rôznu mieru závislosti od dovozu energií, silu domáceho dopytu a rozsah, akým jednotlivé krajiny profitujú z investícií do technológií a umelej inteligencie, ktoré v iných regiónoch sveta ťahajú rast nahor.

Ekonomika čelí vyššej inflácii aj tlaku na menovú politiku ECB

Ekonomika eurozóny zápasí aj s obnoveným cenovým tlakom. MMF predpokladá infláciu na úrovni 2,9 % v roku 2026 a jej pokles na 2,3 % v roku 2027, pričom jadrová inflácia sa vráti k cieľu až v roku 2028, čo je najneskôr spomedzi hlavných vyspelých ekonomík. Globálna inflácia pritom stúpa zo 4,1 % v roku 2025 na 4,7 % tento rok, než v roku 2027 klesne na 3,9 %.

MMF predpokladá, že Európska centrálna banka udrží úrokové sadzby prevažne stabilné v reálnom vyjadrení, zatiaľ čo fiškálna politika vo vyspelých ekonomikách zostáva v roku 2026 celkovo neutrálna a neskôr sa začne sprísňovať. Finančné podmienky sa v eurozóne aj globálne uvoľňujú od aprílových vrcholov, korporátne spready zostávajú historicky nízke a akciové trhy posilňujú, hoci trhy zároveň očakávajú vyššie nominálne úrokové sadzby v reakcii na návrat inflačných tlakov. Táto kombinácia stavia ECB pred zložitú úlohu, pretože musí udržať cenovú stabilitu a zároveň nebrzdiť krehké oživenie dopytu v regióne, ktorý čelí drahším energiám aj slabšej spotrebiteľskej nálade.