Digitálne euro príde v roku 2029: Štát môže rozhodovať o vašich peniazoch, firmy dostanú 24 hodín

Digitálne euro prestáva byť teóriou. Europarlament schválil pravidlá, Európska centrálna banka má dátum a plán. Nová mena nebude programovateľná a nikto vám nezakáže, za čo míňate.

Jedno však platí už teraz, o tom, koľko digitálnych eur smiete mať, rozhodnú úradníci. A svoje rozhodnutie budú môcť kedykoľvek zmeniť.

• Európsky parlament odobril svoju pozíciu k digitálnemu euru a otvoril záverečné rokovania o finálnom zákone.
• Každý občan dostane limit na množstvo digitálnych eur, ktorý sa má prehodnocovať najmenej každé dva roky.
• Firmy nebudú smieť držať digitálne eurá dlhšie ako 24 hodín od prijatia platby.

Digitálne euro má za sebou rozhodujúci mesiac. Výbor europarlamentu pre hospodárske a menové veci schválil 23. júna pravidlá novej meny pomerom 43 ku 14 a začiatkom júla plénum potvrdilo mandát na rokovania s členskými štátmi o konečnej podobe zákona.

Európska centrálna banka má pripravený harmonogram: pilot odštartuje v druhej polovici roka 2027 a na prvú emisiu chce byť pripravená počas roka 2029, ak legislatíva prejde ešte tento rok.

Znie to ako technická novinka. Nie je.

Digitálne euro dostane limit. Kto ho určí, o to sa ešte bojuje

Koľko digitálnych eur budete smieť mať? To je otázka, na ktorej sa lámu tri roky rokovaní. Konkrétna suma zatiaľ neexistuje, ECB však na žiadosť zákonodarcov testovala scenáre do 3 000 eur na osobu.

Zaujímavejšie je, kto o čísle rozhodne. Europarlament presadzuje, aby strop stanovila Európska komisia na odporúčanie ECB a prehodnocovala ho najmenej každé dva roky. Rada, teda členské štáty, si zase vo svojej pozícii želá, aby limit nastavovala ECB v rámci stropu určeného Radou.

Inštitúcie sa teda nehádajú o tom, či vaše peniaze dostanú limit. Hádajú sa len o tom, kto bude držať ruku na gombíku.

Podnikateľov čaká ešte tvrdšie pravidlo. Firmy nebudú smieť digitálne eurá držať vôbec. Prijaté platby si podľa schválenej pozície europarlamentu môžu nechať maximálne 24 hodín, potom musia peniaze odtiecť na bežný bankový účet.

Oficiálny dôvod je ochrana bánk pred odlevom vkladov. Ministri financií eurozóny sa už vlani v septembri dohodli aspoň na procese, akým sa limity budú určovať.

Prečo Európa digitálne euro tak veľmi chce

Jedným slovom môžeme dôvod pomenovať ako: Amerika. Takmer dve tretiny kartových platieb v eurozóne dnes spracúvajú neeurópske firmy a 13 krajín eurozóny je pri platbách v obchodoch úplne odkázaných na medzinárodné kartové schémy ako Visa či Mastercard.

„Existuje jedna oblasť, kde je suverenita Európy už teraz pod tlakom: maloobchodné platby,” upozornil vo februárovom prejave člen Výkonnej rady ECB Piero Cipollone.

Digitálne euro má byť platobným systémom, ktorý Európe nemôže nikto zvonku vypnúť.

A kto uvidí vaše platby?

ECB sľubuje, že údaje o transakciách budú pseudonymizované a centrálna banka nedokáže priradiť platbu ku konkrétnemu človeku.

Europarlament k tomu pridáva technológiu zero-knowledge proofs, ktorá overí transakciu bez odhalenia osobných údajov. Offline platby majú fungovať ako hotovosť a teda, uvidí ich len ten, kto platí, a ten, kto peniaze prijíma.

Lenže európske úrady na ochranu údajov EDPB a EDPS vo svojom spoločnom stanovisku spochybnili nevyhnutnosť centrálneho registra identifikátorov všetkých používateľov a upozornili, že mechanizmus na odhaľovanie podvodov je v návrhu definovaný príliš vágne.

A práve tu je jadro celého príbehu. Súkromie digitálneho eura stojí na sľuboch a dizajnových rozhodnutiach, ktoré sa dajú v budúcnosti prepísať. Bankovka vo vrecku nepotrebuje, aby jej niekto súkromie sľuboval. Digitálne euro áno.

Slováci sú pritom na novú menu pripravení viac, než tušia. Podľa Národnej banky Slovenska hodnota platieb kartou prekonala výbery z bankomatov už v roku 2020 a nožnice sa odvtedy stále roztvárajú.

Hotovosť ustupuje a návrh nariadenia medzitým mieri do finále. Otázka už dávno neznie, či digitálne euro príde. Otázka znie, kto nastaví jeho pravidlá. A či pri tom zostane miesto aj pre starú dobrú hotovosť.