Index prosperity 2026 odhalil trpkú pravdu: Slovensko je takmer posledné v EÚ

Slovensko sa v tohtoročnom rebríčku Index prosperity 2026, ktorý zverejnila Slovenská sporiteľňa, posunulo o jedno miesto nahor. Znie to ako dobrá správa. Ale keď uvidíte celý obraz, radosť rýchlo opadne.

Z 27 krajín Európskej únie sme na 23. mieste. Za nami sú už len Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. A čo je znepokojujúce? V ekonomickom výkone, ktorý je základom všetkého ostatného, sme priamo predposlední. Horšie je len Maďarsko.

Pritom sme krajina s eurom, členom NATO, s rozvinutým priemyslom a desaťročiami európskych fondov. Kde sa teda stala chyba?

Index prosperity 2026: Ekonomika, ktorá stratila dych

Slovensko bolo kedysi označované za stredoeurópskeho tigra. V prvom desaťročí tohto storočia sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky celej EÚ. Dnes sa pohybujeme v spodnej tretine.

V roku 2026 sa podľa odhadov analytikov Slovenskej sporiteľne môže stať niečo, čo by nás malo všetkých zobudiť: Slovensko by malo byť najpomalšie rastúcou ekonomikou v celej strednej Európe. Kým Poľsko porastie o 3,6 %, Česko o 2,2 % a Maďarsko o 1,4 %, Slovensku analytici predpovedajú rast len na úrovni do 1 % HDP.

A tu je paradox, ktorý bolí. Za posledné roky sme výrazne zvýšili výdavky štátu, ktoré sa priblížili k úrovni takmer 50 % HDP. Výsledok? Vyšší ekonomický rast to neprinieslo. Štát je väčší, ale ekonomika nie je výkonnejšia.

„Momentálne nepatríme medzi premiantov Európy a mali by sme pridať. Investovať viac do školstva, výskumu a vývoja, využiť prínosy AI a digitalizácie.

Mali by sme nabrať odvahu na zvrátenie krokov, ktoré ekonomike nesvedčia, ako sú napríklad privysoké dane a znížiť ich,“ hovorí Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.

Konkurencieschopnosť? V strednej Európe sme poslední

Ak si myslíte, že 23. miesto z 27 v EÚ je zlé, pozrite sa na globálny obraz. V rebríčku IMD World Competitiveness Ranking 2025, ktorý hodnotí 69 ekonomík sveta, Slovensko kleslo na 63. miesto. Medzi krajinami strednej a východnej Európy sme tak na úplnom chvoste.

Česko sa pritom umiestnilo na 25. mieste, Poľsko na 52. Úspešnejší príbeh Česka, ako konštatujú samotní analytici, pomáhajú písať aj mnohí Slováci, ktorí nám doma chýbajú.

A práve odlev ľudí je ďalšou ranou. Mladí vzdelaní Slováci odchádzajú, kvalifikovaní odborníci tiež. Zmeny v zdaňovaní vyšších príjmov môžu tento trend ešte prehĺbiť.

Korupcia a nedôvera: Tichý zabijak prosperity

K ekonomickým číslam sa pridáva ďalší varovný signál. Podľa Indexu vnímania korupcie 2025 organizácie Transparency International Slovensko dosiahlo 48 bodov zo 100 a kleslo na 61. miesto spomedzi 182 krajín. Ešte v roku 2023 sme boli na historickom maxime.

Transparency International pritom priamo upozorňuje, že na Slovensku vláda demontuje protikorupčné záruky vrátane ochrany whistleblowerov a oslabuje vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach.

Korupcia nie je len morálny problém. Je to daň z dôvery, produktivity a prosperity. A dôvera Slovákov v štát je dlhodobo nízka. Podľa OECD mala v roku 2023 vysokú alebo strednú dôveru vo vládu len tretina obyvateľov. Parlamentu dôverovalo 30 %, politickým stranám iba 19 %.

Demografická bomba s časovačom

Toto je možno najdôležitejšia časť celého príbehu. A jej dopad pocítia vaše deti.

Okolo roku 2060 bude mať Slovensko približne 1,6 milióna ľudí nad 65 rokov, teda o viac než polovicu viac ako dnes. Zároveň počet ľudí v produktívnom veku klesne na zhruba 2,5 milióna, čo je o takmer 900-tisíc menej ako v súčasnosti.

Priebežný dôchodkový systém bol postavený na úplne inom pomere. Ak má zostať funkčný, bude si to vyžadovať vyššiu zamestnanosť, dlhší pracovný život aj stabilnejšie verejné financie.

Toto nie je vzdialená hrozba. Silná generácia Husákových detí začne odchádzať do dôchodku už po roku 2035. To je menej ako desať rokov.

Čo treba zmeniť

Index prosperity 2026 nie je len diagnóza. Je to aj výzva. Analytici ukazujú konkrétne oblasti, kde Slovensko výrazne zaostáva, na výskum a vývoj dávame len 1 % HDP, kým priemer EÚ je viac ako dvojnásobný.

Iba 14 % slovenských firiem využíva umelú inteligenciu, čo je jeden z najhorších výsledkov v celej EÚ. A daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca na úrovni 42,6 % výrazne prevyšuje priemer OECD na úrovni 34,9 %.

Pritom Slovensko má aj silné stránky, jednu z najnižšie uhlíkových elektroenergetík v Európe, rozvinutý priemysel, euro a pevné ukotvenie v EÚ a NATO.

„Znalosti máme, ale musíme mať aj chuť veci zmeniť a konať,“ uzatvára David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne.

Otázka je, či tú chuť nájdeme skôr, než bude neskoro.