Sociálna poisťovňa sľubuje Slovákom dôchodky až 5 000 eur. Kde na ne štát vezme peniaze?

Sociálna poisťovňa začala v roku 2026 posielať ľuďom dôchodkové prognózy. A mnohí Slováci zostali prekvapení, v dobrom aj zlom. Ako upozorňuje Finax, mladý absolvent, ktorý roky brigádoval za 600 eur mesačne, uvidí v prognóze budúci dôchodok 2 400 eur. Iná mladá žena s menej ako štyrmi rokmi pracovnej histórie dostala prognózu takmer 5 800 eur mesačne. Znie to ako rozprávka. Lenže práve pri takýchto číslach treba spozornieť.

Ako Sociálna poisťovňa počíta budúce dôchodky?

Tajomstvo vysokých čísel je v metodike. Prognózy vychádzajú z vyhlášky Ministerstva práce č. 392/2024 Z. z. a kombinujú niekoľko predpokladov naraz.

Prvým je takzvaný vekový bonus, čím ste mladší, tým vyšší rast mzdy model predpokladá. Pri 20-ročnom poistencovi počíta s tým, že jeho plat porastie o 27,8 percentuálneho bodu rýchlejšie než priemerná mzda v ekonomike. Pri 24-ročnom je to stále 10,1 percentuálneho bodu navyše.

K tomu sa pripočítava predpoklad nepretržitého rastu reálnych miezd, napríklad 2,5 % ročne v rokoch 2027 až 2031 a inflácia 2 % ročne. Výsledok? Pri 20-ročnom poistencovi model počíta s medziročným rastom príjmu až o 33,4 % v nasledujúcom roku. Desaťročia takéhoto skladania čísel prirodzene vyprodukovalo astronomické sumy.

Sociálna poisťovňa sľubuje to, čo si vôbec nemôžeme dovoliť

Pozrime sa na realitu. Priemerný starobný dôchodok ku koncu roka 2025 dosahoval vyše 700 eur mesačne. A ani túto sumu si dôchodkový systém nevie sám zafinancovať.

V roku 2025 dostala Sociálna poisťovňa zo štátneho rozpočtu transfer vo výške približne 3,6 miliardy eur. Bez tejto injekcie by bola hlboko v mínuse.

Zároveň len v roku 2025 vyšiel trinásty dôchodok na viac ako 900 miliónov eur, ako uvádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Všetky vyplácané penzie sa dnes nedajú pokryť z odvodov, financuje ich štát z iných zdrojov.

A to hovoríme o dôchodkoch vo výške 700 eur, nie 3 000 až 6 000 eur, ktoré vidia Slováci vo svojej dôchodkovej prognóze.

Budúci vývoj môže byť ešte horší. Na Slovensku je vážna demografická kríza a pomer pracujúcich k dôchodcom sa bude v ďalších rokoch dramaticky zhoršovať.

Slovensko na gréckej ceste

Situáciu komplikuje stav verejných financií. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hrubý dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP, viac než počas pandémie COVID-19.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 5,5 % HDP, čo zodpovedá pásmu vysokého rizika. Na ozdravenie verejných financií by bolo potrebné okamžité a trvalé zlepšenie o takmer 8 miliárd eur.

Dôchodkový systém pritom tvorí až 36 % celkového problému dlhodobej neudržateľnosti. Ak sa nič nezmení, dlh by podľa projekcií prekročil do roku 2038 hranicu 100 % HDP.

Varovným príkladom je Grécko. Pred dlhovou krízou dosahovala hrubá miera náhrady mzdy tamojších dôchodkov 94 až 96 %. Po strete s realitou padla na zhruba 54 až 56 %.

Čo s tým môžu Slováci urobiť?

Vysoké číslo v prognóze nie je sľub, je to matematický model plný optimistických predpokladov. Dôležitejšie ako absolútna suma je miera náhrady, teda koľko percent z vašej budúcej mzdy dôchodok predstavuje.

V spomínaných príkladoch Finaxu to bolo 38 až 48 % hrubého príjmu, čo znie slušne, no systém si to pri dnešnom trende nemôže dovoliť.

Skutočné zabezpečenie na dôchodok si vyžaduje vlastnú disciplínu, dobre nastavený 2. pilier a pravidelné dlhodobé investovanie.

Kombinácia štátneho dôchodku, 2. piliera a vlastného portfólia môže realisticky priniesť príjem vo výške polovice až dvoch tretín poslednej mzdy a to nie vďaka sľubom, ale vďaka času a úsporám.

Prognóza zo Sociálnej poisťovne je dobrým budíčkom. Ale spoliehať sa na ňu ako na istotu? To by bola tá najdrahšia chyba vášho života.