- Dôchodok si väčšina ľudí odkladá na neskôr.
- Rozhoduje sa však už dnes, často nenápadne a bez povšimnutia.
- Výsledkom môže byť rozdiel až 100-tisíc eur aj pri rovnakom plate.
Dôchodok mnohí Slováci stále odsúvajú na „neskôr”. Je to vzdialená téma, ktorá sa zdá byť problémom budúcnosti. Lenže práve v tom je najväčší problém. O tom, ako bude človek žiť po šesťdesiatke, sa často nerozhoduje pár rokov pred penziou. Rozhoduje sa už dnes, nenápadne, pomaly a bez veľkých varovaní.
A rozdiel môže byť obrovský. Aj viac než 100-tisíc eur.
Vyplýva to z modelového porovnania, ktoré zverejnila KOOPERATIVA DSS. Ukazuje situáciu dvoch ľudí s rovnakým platom aj rovnakými odvodmi. Obaja si sporili v druhom pilieri. Rozdiel bol iba v jednej veci – v tom, kde mali uložené úspory.
Jeden zostal v konzervatívnom dlhopisovom fonde. Druhý investoval dynamickejšie cez indexový fond kopírujúci akciové trhy. Výsledok po 40 rokoch? Približne 152-tisíc eur verzus 41-tisíc eur.
Dôchodok nezávisí len od výšky platu
Na prvý pohľad sa môže zdať, že o penzii rozhoduje hlavne príjem. Realita je však komplikovanejšia. Dôležitý je aj čas a výnos.
Práve pri dlhodobom investovaní funguje efekt zloženého úročenia. To znamená, že výnosy vytvárajú ďalšie výnosy a rozdiely sa rokmi zväčšujú.
Národná banka Slovenska upozorňuje, že sporitelia si môžu vybrať medzi rôznymi typmi fondov – od konzervatívnych až po indexové fondy, ktoré investujú prevažne do akcií.
Práve indexové fondy dlhodobo profitujú z rastu svetových trhov. Sú však volatilnejšie a ich hodnota môže krátkodobo kolísať. Pri horizonte niekoľkých desaťročí však historicky prinášali vyššie zhodnotenie než konzervatívne riešenia.
Mnohí ľudia si však svoj fond nikdy nepreveria. A práve tam vzniká problém.
„Najdrahšia veta v osobných financiách? ‚Veď na to mám ešte čas.” uvádza KOOPERATIVA DSS.
Dôchodok a sila času. Zdroj: shutterstock.com/Ground Picture
Dôchodok ohrozuje aj starnutie Slovenska
Tlak na budúce dôchodky bude podľa odborníkov ešte silnejší. Slovensko starne a počet pracujúcich ľudí klesá.
Podľa projekcie Štatistického úradu SR bude populácia Slovenska v najbližších desaťročiach výrazne staršia než dnes. Menej pracujúcich bude financovať viac dôchodcov.
To neznamená, že štátne dôchodky zmiznú. Znamená to však, že budúcnosť môže priniesť:
- vyšší vek odchodu do dôchodku,
- vyššie odvody,
- nižšie penzie,
- alebo väčší tlak na štátny rozpočet.
Pre mnohých ľudí môže byť druhý pilier jedným z mála spôsobov, ako si vytvoriť vlastné úspory mimo priebežného systému.
Inflácia potichu znižuje hodnotu úspor
Veľkým problémom je aj inflácia. Peniaze budú mať o 20 či 30 rokov nižšiu hodnotu než dnes.
Práve preto môže byť príliš konzervatívne sporenie paradoxne rizikom. Ak úspory rastú pomaly a inflácia ich medzičasom „zožerie”, reálna hodnota peňazí stagnuje alebo klesá.
To je dôvod, prečo odborníci často upozorňujú, že pri dlhom investičnom horizonte môže byť prílišná opatrnosť drahá.
Dôchodky v druhom pilieri. Zdroj: shutterstock.com/Goksi
Najväčšou výhodou mladých nie sú peniaze
Mnohí ľudia si myslia, že na vysoký dôchodok potrebujú veľký plat. V skutočnosti však mladí majú inú obrovskú výhodu – čas.
Človek, ktorý začne riešiť dôchodok v 25 rokoch, nemusí investovať extrémne sumy. Desaťročia totiž pracujú v jeho prospech.
Naopak, ak niekto začne až po štyridsiatke, situácia sa výrazne komplikuje. Musí šetriť viac, investovať agresívnejšie alebo sa zmieriť s nižšou životnou úrovňou na dôchodku.
A práve preto dnes odborníci opakujú jedno varovanie: najväčším nepriateľom dôchodku nemusí byť kríza ani nízky plat. Môže ním byť obyčajná dlhoročná pasivita.
