- Konsolidácia verejných financií na Slovensku sa spomaľuje.
- Nové rozpočtové ciele počítajú s vyšším deficitom, než sa pôvodne plánovalo.
- Odborníci upozorňujú, že verejný dlh môže ďalej výrazne rásť.
Konsolidácia slovenských verejných financií naráža na realitu. Vláda podľa nových rozpočtových cieľov už nepočíta s tým, že by sa deficit v najbližších rokoch výraznejšie znížil. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozorňuje, že Slovensko sa vzdáva pôvodnej ambície dostať deficit verejných financií k hranici 3 % HDP.
Podľa nových cieľov má deficit v roku 2027 dosiahnuť 4,2 % HDP a v roku 2028 približne 4,1 % HDP. Ešte minulý rok pritom vláda počítala s výrazne rýchlejším ozdravením rozpočtu. Rozdiel predstavuje až 1,8 miliardy eur.
Pre bežných ľudí to môže znieť ako vzdialený ekonomický problém. V praxi však ide o peniaze, ktoré si štát musí požičať navyše. A čím viac si požičiava, tým vyšší účet bude Slovensko splácať v budúcnosti.
Konsolidácia už nestačí na zastavenie rastu dlhu
Najväčším varovaním je vývoj verejného dlhu. RRZ odhaduje, že pri aktuálnom nastavení rozpočtu môže dlh Slovenska stúpnuť až na 66,2 % HDP v roku 2028. Minulý rok bol pritom na úrovni 61,4 % HDP.
To znamená, že Slovensko sa bude zadlžovať rýchlejšie, než sa ešte nedávno očakávalo.
Výrazne rastú výdavky na obranu, štát platí viac na úrokoch z dlhu a ďalšie peniaze si vyžiadajú aj nové opatrenia vlády.
Samotná RRZ upozorňuje, že bez ďalších zásahov by deficit mohol budúci rok dosiahnuť až 4,9 % HDP.
Na splnenie nového cieľa budú preto potrebné dodatočné opatrenia za približne miliardu eur.
Dôležité pritom je, že Slovensko už patrí medzi krajiny Európskej únie s najhorším tempom zadlžovania. Potvrdzujú to aj aktuálne údaje Eurostatu, podľa ktorých tlak na verejné financie rastie vo viacerých štátoch, no Slovensko patrí medzi najrizikovejšie ekonomiky regiónu.
Slovensko má najvyšší dlh v histórii. Zdroj: shutterstock.com/Alexandros Michailidis/ElenaR
Vláda čelí kritike za nižšiu transparentnosť
RRZ upozornila aj na ďalší problém. Vo vládnom materiáli po prvýkrát chýbal detailný odhad budúcich príjmov a výdavkov bez nových opatrení. Odborne sa tomu hovorí fiškálny výhľad.
Práve ten však podľa odborníkov ukazuje, aký veľký problém verejné financie skutočne majú a aké zásahy bude štát potrebovať.
Bez týchto údajov je podľa rady výrazne ťažšie posúdiť, ako chce vláda deficit reálne znižovať.
Predseda RRZ Ján Tóth varoval, že ďalšie odkladanie riešení môže mať vážne následky.
„Čím dlhšie sa bude konsolidácia odkladať, tým väčšie bude riziko, že neskôr bude musieť byť oveľa bolestivejšia. To by mohlo negatívne ovplyvniť životnú úroveň ľudí a zároveň obmedziť schopnosť vlády reagovať na neočakávané krízy,” uviedol.
Konsolidácia nepomohla. Vyšší dlh môže pocítiť každý Slovák
Ekonomické čísla často pôsobia abstraktne. No rastúci deficit a dlh majú veľmi konkrétne dôsledky.
Čím viac si štát požičiava, tým viac rastú aj náklady na obsluhu dlhu. To znamená, že časť verejných peňazí už neide na nové nemocnice, školy či infraštruktúru, ale na splácanie úrokov.
Slovensko čakajú náročné roky. Zdroj: shutterstock.com/EVER STOCK
Podľa údajov Ministerstva financií SR sa tieto náklady v posledných rokoch postupne zvyšujú, najmä v súvislosti s rastom úrokových sadzieb.
Problémom je aj neistota. Firmy, investori aj domácnosti potrebujú vedieť, aké dane či opatrenia môžu prísť v budúcnosti. Ak štát nemá jasný plán, ekonomika sa spomaľuje a rastie nervozita.
Práve preto odborníci upozorňujú, že konsolidácia už dávno nie je len témou politikov alebo analytikov. Ide o otázku, ktorá môže v najbližších rokoch ovplyvniť životnú úroveň miliónov ľudí.
A čím dlhšie bude Slovensko odkladať ozdravenie verejných financií, tým bolestivejšie môžu byť budúce rozhodnutia.
