Slovensko míňa viac, ako si môže dovoliť: Čo to reálne znamená pre vaše dôchodky a úspory

Slovensko sa nachádza na nebezpečnej fiškálnej križovatke. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnila 20. mája 2026 posúdenie plnenia výdavkových limitov za rok 2025 a hoci vláda technicky dodržala stanovené pravidlá, správa odhaľuje hlbší problém, ktorý by mal znepokojovať každého Slováka.

Slovensko splnilo limit na papieri, no čísla strašia

Na prvý pohľad dobrá správa. Štát v roku 2025 neprekročil schválený limit verejných výdavkov vo výške 61,1 miliardy eur, dokonca ho splnil s rezervou 1,4 miliardy eur. Rast čistých výdavkov dosiahol medziročne len 1,3 %, čo je výrazne menej, ako európske pravidlá povoľovali.

Lenže práve tu sa skrýva paradox, na ktorý RRZ dôrazne upozorňuje. Pravidlá pre Slovensko boli od začiatku nastavené chybne a Ministerstvo financií SR na rozdiel od iných krajín EÚ neurobilo nič, aby to napravilo.

Výsledok? Keby vláda naplno využila priestor, ktorý jej európske pravidlá dávajú, deficit by mohol dosiahnuť až 7,3 % HDP. To nie je ozdravovanie, to je fiškálna katastrofa maskovaná papierovým súladom s pravidlami.

Slovensko a dlh, ktorý rastie rýchlejšie než mzdy

Čo to znamená v praxi? Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol ku koncu roka 2025 historicky najvyššiu úroveň 61,4 % HDP, výrazne nad ústavným limitom 52 % HDP. RRZ pritom varuje, že pri formálnom plnení dnes nastavených pravidiel môže dlh smerovať k úrovni 70 % HDP.

To nie je abstraktné číslo. Každé euro dlhu znamená, že štát míňa peniaze, ktoré nemá a tie si požičiava. Čím vyšší dlh, tým viac platíme na úrokoch. Peniaze, ktoré idú bankám namiesto škôl, nemocníc a dôchodkov.

Prečo výdavky klesli? Nie kvôli šetreniu

RRZ vo svojej správe vysvetľuje, prečo výdavky v roku 2025 rástli pomalšie, než dovoľovali limity. Nie je to zásluha vlády.

Hlavným dôvodom bol pokles energodotácií, štát jednoducho nemusel toľko platiť za energie, pretože ich ceny na trhoch klesli. Tento faktor sám prispel k nižšiemu rastu výdavkov o 4,2 percentuálneho bodu.

Ďalším faktorom bolo zníženie daňového bonusu na dieťa a nižšie výdavky na nemocenské dávky.

Naopak, výdavky na zdravotníctvo a platy v štátnej sfére rástli. Najvýraznejšie vzrástli výdavky na obranu, armáda dostávala vojenskú techniku, na čo sa vzťahuje špeciálna európska výnimka.

Čo to znamená pre váš dôchodok a úspory?

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií dosiahol 5,5 % HDP, čo v prepočte predstavuje 7,9 miliardy eur potrebných na trvalé ozdravenie štátnej kasy.

Slovensko sa nachádza v pásme vysokého rizika a fiškálne bremeno sa naďalej presúva na budúce generácie.

Podľa RRZ priemerný človek narodený v roku 2025 získa z verejných financií počas svojho života o 126 000 eur viac, ako do nich zaplatí. Niekto ten rozdiel zaplatiť musí a budú to naše deti a vnuci.

Pre bežného človeka to znamená, že ak sa nič nezmení, tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj sociálne dávky bude silnieť.

Štát si požičiava na bežnú prevádzku a účet zaplatíme my všetci, či už vyššími daňami, nižšími dávkami alebo horšími verejnými službami.

RRZ to zhrnula bez obalu:

„V roku 2025 nebola dlhodobá udržateľnosť verejných financií dosiahnutá a fiškálne bremeno sa naďalej presúva na budúce generácie.“

Čo ďalej?

RRZ jasne hovorí, že samotné plnenie európskych pravidiel na Slovensko nestačí. Chybné počiatočné nastavenie pravidiel v kombinácii s pasivitou ministerstva financií vytvára situáciu, kde formálny súlad s limitmi neznamená skutočné zdravie verejných financií.

Kým vláda nepredstaví skutočný, konkrétny plán ozdravenia (nie len presúvanie čísel) slovenské verejné financie zostávajú na šikmej ploche. A s nimi aj istota každého, kto raz počíta s dôchodkom, dostupnou zdravotnou starostlivosťou či stabilnou ekonomikou.