- Slovensko vykázalo za rok 2025 nižší schodok verejných financií, než predpokladal rozpočet.
- Za lepším výsledkom sa však skrývajú jednorazové faktory, ktoré sa nezopakujú.
- Medzitým čistý dlh krajiny vyskočil na historicky najvyššiu úroveň v dejinách Slovenska.
Slovensko vykázalo za rok 2025 nižší schodok verejných financií, ako sa čakalo. Na prvý pohľad dobrá správa. No za číslami sa skrýva znepokojivá pravda. Dlh krajiny vyskočil na historicky najvyššiu úroveň, a to aj bez akejkoľvek krízy.
Slovensko znížilo deficit ale nie vďaka šetreniu
Schodok verejných financií dosiahol vlani 4,5 % HDP, čo je o 368 miliónov eur menej, než predpokladal schválený rozpočet. Medziročne to predstavuje pokles o 0,8 % HDP. Minister financií Ladislav Kamenický to okamžite oslavoval ako dôkaz zodpovedného hospodárenia.
Lenže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vidí situáciu inak. Lepší výsledok vznikol predovšetkým vďaka jednorazovým okolnostiam, nie vďaka trvalým reformám.
Hlavným faktorom bolo oneskorenie dodávky vojenskej techniky. Zbrane sme zaplatili, ale nedostali sme ich, takže výdavok do štatistiky deficitu zatiaľ nevošiel. Keby technika prišla včas, deficit by dosiahol 4,9 % HDP, teda horší, než bol plán.
K lepšiemu výsledku ďalej prispeli:
- úspory dopravných podnikov ako ŽSR a ZSSK,
- nižšie čerpanie sociálnych dávok,
- úspory ďalších štátnych organizácií.
Výpadok daní a odvodov tieto pozitíva síce čiastočne zmazal, no nestačil výsledok celkovo pokaziť.
Slovensko zadlžené viac než kedykoľvek v histórii
A tu prichádza skutočný problém. Kým deficit vyzerá lepšie, čistý dlh narástol o tri percentné body na 54,4 % HDP, čo je historicky najvyššia hodnota. Paradox? Zaplatené zbrane sa totiž okamžite stali súčasťou dlhu, hoci do deficitu ešte nevstúpili.
Podľa údajov Štatistického úradu SR a analýzy RRZ je tempo rastu zadlženia za posledné dva nekrízové roky porovnateľné len s obdobím po vypuknutí globálnej finančnej krízy v roku 2008. Rýchlejšie sme sa nezadlžili ani počas pandémie, ani počas energetickej krízy.
Slovensko odsúva problémy do budúcnosti. Zdroj: shutterstock.com/sasirin pamai
Čo hovorí šéf RRZ
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth je jednoznačný:
„Pokračujúce vysoké deficity verejných financií si budú vyžadovať ďalšie opatrenia, ktoré by mali pokračovať napriek volebnému cyklu. Zároveň by sa pri nich mal viac ako v minulosti zohľadňovať vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky.“
Konsolidačný balíček vlády síce deficit zlepšil oproti scenáru bez opatrení o 747 miliónov eur, no jeho účinok mohol byť výrazne väčší. Podľa RRZ ho oslabilo napríklad pokračovanie plošných energodotácií a ďalšie výdavkové opatrenia, ktoré šetrenie čiastočne neutralizovali.
Slovensko teda vstupuje do roku 2026 s nižším deficitom na papieri a rekordným dlhom v skutočnosti.
Čísla môžu vyzerať upokojivo, no základný problém zostáva nevyriešený. Krajina míňa viac, než zarobí, a rozdiel si každý rok požičiava. Bez trvalých a štrukturálnych zmien to tak zostane aj naďalej.
