- Inflácia na Slovensku môže vzrásť nad šesť percent.
- Drahšie energie zdvihnú ceny potravín aj služieb.
- Reálne mzdy môžu klesnúť pre rýchlejší rast cien.
Inflácia na Slovensku môže v najbližších mesiacoch citeľne zrýchliť a podľa analytikov sa môže dostať aj nad hranicu šiestich percent. Dôvodom je vojenský konflikt na Blízkom východe, ktorý už viac ako šesť týždňov narúša dodávky dôležitých surovín do svetovej ekonomiky.
Najväčší problém predstavuje zablokovaný Hormuzský prieliv. Práve cez neho za bežných okolností prúdi veľká časť lodnej prepravy ropy, skvapalneného plynu aj ďalších komodít, ktoré ovplyvňujú výrobu, dopravu a ceny potravín. Vyplýva to z analýzy VÚB banky.
Analytici VÚB banky a materskej Intesa Sanpaolo upozorňujú, že hospodárske následky sa už neobmedzujú len na samotný región. Rast cien ropy, plynu, hnojív, síry či hélia sa postupne prenáša do celej svetovej ekonomiky. Tlak rastie aj na rozhodovanie centrálnych bánk, ktoré budú musieť zvažovať ďalší postup pri úrokových sadzbách.
V strednom scenári analytici počítajú s tým, že konflikt sa skončí v máji. Ani v takom prípade však problémy nezmiznú okamžite. Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides upozorňuje, že škody na energetickej infraštruktúre a prerušenej doprave budú mať dlhšie dozvuky.
Podľa neho sa zastavené vrty, výpadky v skvapalňovaní plynu či narušená námorná doprava neobnovia v priebehu niekoľkých dní. Obnova podľa neho potrvá skôr týždne až mesiace, v niektorých prípadoch aj niekoľko rokov.
Spomalený rast ekonomiky na Slovensku
Práve preto analytici hovoria skôr o zlých a ešte horších scenároch. Čím dlhšie budú komoditné toky obmedzené a čím väčšie budú škody v regióne, tým silnejší bude tlak na rast cien a tým slabší bude hospodársky výkon.
V eurozóne by sa podľa ich odhadu mohol rast HDP v tomto roku spomaliť približne o 0,3 percentuálneho bodu. Na Slovensku má byť spomalenie ešte výraznejšie a rast ekonomiky by mohol klesnúť len na 0,5 percenta. Recesiu síce analytici v tomto scenári nečakajú, no rast by bol citeľne slabší.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré by konflikt mohol zasiahnuť viac ako priemer eurozóny. Naša ekonomika silno závisí od zahraničného obchodu a zároveň spotrebúva veľa energie. Vyššie ceny ropy a plynu by preto zasiahli viacero domácich odvetví. Analytici upozorňujú najmä na chémiu, hutníctvo, potravinárstvo, papierenský priemysel, strojárstvo či dopravu. Problémy v nemeckej ekonomike by navyše zasiahli aj Slovensko, keďže obe ekonomiky ostávajú úzko prepojené.
Slovensko čelí tichej kríze: Menej ľudí a drahšie potraviny menia realitu
Inflácia môže vystreliť do nebies
Inflácia v eurozóne by sa v tomto scenári mohla do decembra dostať nad štyri percentá. Na Slovensku analytici očakávajú ešte výraznejší rast. Do konca roka sa môže inflácia priblížiť k šiestim percentám alebo túto úroveň aj prekročiť.Vyššie ceny energií totiž neovplyvnia len pohonné hmoty. Prenesú sa aj do cien potravín, dopravy, priemyselnej výroby a ďalších služieb.
Zatiaľ slovenské ceny palív rástli len mierne. Tento stav však podľa analytikov nevydrží. Zásoby sa budú zmenšovať a lacné palivá nebude možné držať bez marží donekonečna. K tomu sa pridáva aj tlak na ceny potravín. Drahšie hnojivá zvýšia náklady poľnohospodárom a môžu sa prejaviť aj slabšími hektárovými výnosmi. Drahší plyn zas zvýši náklady v priemysle. Nedostatok síry a hélia môže skomplikovať aj časť výroby v elektrotechnike.
Reálne mzdy môžu klesnúť, platy neudržia krok s cenami
Jedným z najciteľnejších dôsledkov pre domácnosti môže byť vývoj miezd. Analytici upozorňujú, že firmy zvyčajne reagujú na inflačné šoky s oneskorením. To znamená, že rast platov nebude taký rýchly ako rast cien. Reálne mzdy Slovákov by tak mohli opäť klesnúť. V praxi to znamená, že za rovnaký príjem si domácnosti kúpia menej tovarov a služieb než dnes.
Takýto vývoj by zasiahol aj spotrebu domácností. Slabšia kúpna sila by znamenala menší priestor na výdavky, čo by ešte viac brzdilo domácu ekonomiku. Konflikt na Blízkom východe by sa tak cez ceny energií a surovín premietol až do bežného života slovenských rodín.
Vyššia inflácia môže priniesť aj rast úrokových sadzieb
Vývoj cien môže ovplyvniť aj ďalšie rozhodnutia centrálnych bánk. Európska centrálna banka cieli infláciu na dve percentá, no nový energetický šok by ju mohol prinútiť konať. Analytici preto predpokladajú, že ECB by mohla zvýšiť depozitnú sadzbu už v júni alebo v júli. Nevylučujú ani ďalšie zvýšenia neskôr. Americký Fed by zas podľa nich nemusel znížiť kľúčový úrok ešte niekoľko mesiacov.
Vojna v Iráne tak nepredstavuje len vzdialený bezpečnostný problém. Čoraz jasnejšie ukazuje aj svoj ekonomický rozmer. Pre Slovensko môže znamenať rýchlejší rast cien, slabší výkon hospodárstva a pokles reálnych miezd. Ak sa konflikt predĺži alebo prinesie ešte väčšie škody v energetike a doprave, účet pre domácnosti aj firmy bude ešte vyšší.
