- Slovensko má deficit 5,5 % HDP a dlh 59,7 %.
- Česko znížilo deficit na 2 % a stabilizovalo rozpočet.
- Dlhy krajín EÚ rastú aj napriek nižším rozpočtovým schodkom.
Európa sa z dlhového tieňa nedostala. Sedemnásť krajín Európskej únie nedodržalo fiškálne limity pre deficit a verejný dlh. Hoci sa rozpočty viacerých štátov zlepšili, zadlženosť celej únie ďalej rastie.
Podľa Eurostatu sa deficit eurozóny znížil na 3,1 % HDP, no dlh stúpol na 87,1 % HDP. V celej EÚ dlh dosiahol 80,7 % HDP. Krajiny teda znižujú schodky, ale úroky a nové výdavky ich dlh znova zvyšujú.
Slovenské hospodárenie sa v roku 2024 zhoršilo. Štát vykázal deficit 5,5 % HDP, čo zodpovedá 7,16 miliardy eur. O rok skôr to bolo 5,3 %. Slovensko sa tak zaradilo medzi najhoršie hospodáriace štáty únie.
Príjmy štátu predstavovali 42 % HDP, zatiaľ čo výdavky až 47,5 % HDP. Nerovnováha sa prehlbuje a krajina nedokáže udržať verejné financie pod kontrolou. Dlh sa zvýšil na 59,7 % HDP (77,74 miliardy eur), teda tesne pod hranicu 60 %, ktorú určuje Pakt stability.
Výsledky potvrdzujú, že Slovensko sa stále nevie vymaniť z rozpočtovej nerovnováhy. Po pandémii a období vysokých výdavkov zostal štátny rozpočet preťažený a bez jasnej stratégie na zlepšenie.
Česko kráča opačným smerom
Kým Slovensko prehlbuje deficit, Česko ho znižuje. V roku 2023 malo rozpočtový schodok 3,7 % HDP, o rok neskôr už len 2,0 % HDP. Český verejný dlh sa drží na 43,3 % HDP, čo je hlboko pod európskym limitom.
Česká vláda obmedzila výdavky a zvýšila príjmy z daní. Zastavila rast štátneho aparátu, upravila dotácie a zlepšila výber daní. Tento prístup umožnil stabilizovať rozpočet bez dramatických škrtov.
Výsledkom je rastúca dôvera investorov a menší tlak na úroky z dlhu. Český príklad ukazuje, že zodpovedné hospodárenie nebrzdí ekonomiku, ale ju posilňuje.
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
