- Slovensko sa rúti do finančného kolapsu.
- Verejný dlh stúpa tak rýchlo, že odborníci hovoria o reálnej hrozbe bankrotu.
- Ak vláda nezmení kurz, čaká nás rozpočtová katastrofa, akú Slovensko ešte nezažilo.
Slovensko čelí situácii, ktorá by sa mohla skončiť katastrofou. Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by verejný dlh mohol do konca roka 2025 prekročiť 61,8 % HDP. To by bol nový rekord, vyšší než počas pandémie v roku 2021 (60,2 % HDP).
Nemožno ignorovať varovania odborníkov: dlh rastie, výdavky sa vymkli spod kontroly a obdobia prosperity sa nevyužívajú na nápravu rozpočtu. Ak sa to nezmení, kríza bude bolestivá pre každého jedného Slováka.
Slovensko premárnilo príležitosti na zníženie dlhu?
V krízach je tlak na výdavky obrovský – vláda musí podávať pomocnú ruku, stimulovať ekonomiku, platiť dávky. Zároveň jej však klesajú daňové príjmy, lebo podniky majú problémy a ľudia míňajú menej.
RRZ upozorňuje, že takéto šoky sa na Slovensku nevykompenzovali v lepších časoch, čo viedlo ku kumulácii dlhov.
Slovensko sa rúti do krízy. Zdroj: shutterstock.com/Yanosh Nemesh
Fumbi spustilo súťaž o atraktívnu cenu 1 200 eur, vyplácané ako mesačný bonus 100 eur po 12 mesiacov. Zaregistrujte sa, urobte prvý vklad, zadajte kód KRYPTONAROK a zapojte sa.
V období, keď ekonomika ožíva, často chýba odhodlanie šetriť. Výdavky zostávajú vysoké, príjmy sa nezvýšia adekvátne, a dlh sa neznižuje – práve naopak.
-
v rokoch 2004–2008 sa verejný dlh v nominálnom vyjadrení úspešne znižoval, a v pomere k HDP dokonca klesal,
-
v krízach (napríklad v rokoch 2009–2013) stúpal prudko,
-
v rokoch 2014–2019 sa však v priaznivom období nevyužil potenciál na výrazné znižovanie dlhu.
Hrozby, ktoré na nás už čakajú za rohom
Rastúce úrokové náklady
Keď štát udržiava vysoké výdavky, musí platiť za pôžičky – a tie sa stávajú drahšími. Ak úroky v bankovom sektore stúpnu, časť rozpočtu pohltia platby za dlh namiesto investícií do infraštruktúry, školstva alebo zdravotníctva.
Silný štrukturálny deficit
Fenomén, o ktorom hovoria analytici – rozdiel medzi výdavkami a príjmami, ktorý neovplyvňujú rozdiely v cykloch. RRZ uvádza:
Jeho výška v súčasnosti atakuje úrovne, ktoré pretrvávali v období globálnej finančnej krízy medzi rokmi 2009 – 2013, kedy sa slovenské hospodárstvo pasovalo s prepadom HDP a dvojcifernou mierou nezamestnanosti.”
Ak výdavky budú rásť rýchlejšie než príjmy, dlh sa bude nekontrolovateľne nabaľovať. RRZ preto kritizuje spôsob konsolidácie verejných financií.
Keďže už tretí ohlásený konsolidačný balíček sa z veľkej časti zameriava na ozdravovanie verejných financií prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, bolo by vhodné sa vo väčšej miere zamerať aj na verejné výdavky.”
Nechajte peniaze pracovať za vás.
Investujte a premeňte svoje obavy na príležitosť.
