- Slováci patria medzi najmenej pripravené národy na dôchodok.
- Index pripravenosti na dôchodok dosiahol na Slovensku len 4,3 bodu.
- Len 14 % Slovákov vie, koľko bude na dôchodok potrebovať.
Život sa predlžuje, no naše úspory zaostávajú. Medzinárodný prieskum ukázal, že Slováci patria medzi najmenej pripravené národy na dôchodok. Finančná neistota sprevádza väčšinu domácností, a to aj napriek povinnému dôchodkovému sporeniu.
Odborníci očakávajú, že v roku 2040 prekročí priemerná dĺžka života na Slovensku hranicu 80 rokov. Dlhší život pritom znamená väčšiu potrebu finančného zabezpečenia v starobe. Napriek tomu Slováci na penziu dostatočne nemyslia.
Vyplýva to z medzinárodného online prieskumu skupiny NN o dlhovekosti, do ktorého sa zapojilo viac ako 11-tisíc respondentov z 11 krajín, vrátane Slovenska.
Slováci sa v rebríčku pripravenosti ocitli na spodných priečkach. Horšie výsledky dosiahli iba Gréci. Naopak, Česi, Holanďania a Turci patria medzi národy, ktoré sú na starobu pripravené najlepšie. Index pripravenosti na dôchodok, hodnotený na desaťstupňovej škále, dosiahol na Slovensku len 4,3 bodu, pričom medzinárodný priemer je 4,8.
Prieskum odhalil, že len 14 % Slovákov presne vie, koľko peňazí bude potrebovať na dôstojný dôchodok. Ešte menej, iba 12 %, si dokáže odhadnúť mesačnú sumu, ktorú by mali odkladať. Realitu však napĺňa len 11 % domácností, ktoré skutočne pravidelne šetria.
Paradoxne, pocit sebadôvery v oblasti finančného plánovania je u Slovákov vysoký. Až 40 % opýtaných sa cíti veľmi dobre pripravených a ďalšia tretina tvrdí, že má dostatok znalostí. V medzinárodnom porovnaní ide o nadpriemerné sebavedomie. Najmenej si v tejto oblasti veria Japonci a Gréci.
Slováci si želajú odísť do dôchodku v priemere už vo veku 59 rokov, teda skôr ako je medzinárodný priemer 60,5 roka. Reálne sporenie na starobu však začíname až po 34. roku života. Tento vek zodpovedá priemeru skúmaných krajín, no existujú aj veľké rozdiely. Holanďania odkladajú peniaze už od 27 rokov, zatiaľ čo Japonci či Gréci začínajú až po štyridsiatke.
Čo tvorí majetok Slovákov?
Finančný základ Slovákov tvoria predovšetkým nehnuteľnosti a dôchodkové sporenie. Veľká väčšina obyvateľov má nejakú formu sporenia, čo nás radí medzi prvé tri krajiny v rebríčku. Dominantný je druhý pilier, ktorý sa v posledných rokoch výrazne zmenil.
Martin Višňovský, člen predstavenstva NN Slovensko, pripomína, že zákonné úpravy presunuli značnú časť sporiteľov z dlhopisových fondov do indexových. „Predvolená investičná stratégia dáva šancu na vyšší výnos počas dlhých rokov sporenia,” vysvetľuje. Druhý pilier však využíva len časť povinných odvodov. Časť zostáva v Sociálnej poisťovni, čím sa rozkladá riziko medzi štát a súkromné spoločnosti.
Višňovský odporúča, aby Slováci mysleli aj na tretí pilier, teda dobrovoľné doplnkové sporenie. V ňom sa kumulujú príspevky účastníkov a ich zamestnávateľov, čo môže citeľne zvýšiť budúci dôchodkový príjem.
Prieskum tiež ukázal, že lepšie pripravení na penziu sa cítia starší respondenti vo veku 55 až 65 rokov. Výraznejší rozdiel medzi mužmi a ženami sa neprejavil. Rozhodujúce faktory sú vyššie vzdelanie a existujúce úspory.
Slováci sa obávajú, že budú v starobe závislí len od štátneho dôchodku. Zároveň však podceňujú potrebu vlastného sporenia. Odborníci upozorňujú, že bez ďalšieho finančného zabezpečenia bude náš dôchodok ťažko postačovať na dôstojný život.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
