Na vyššiu životnú úroveň potrebujeme nárast príjmov. Rovnako však na kvalitu života vplýva množstvo ďalších faktorov. Aj keď sa životná úroveň vyvíja pozitívnym smerom, Slovensko značne zaostáva za tempom rastu zvyšných členských štátov Európskej únie. Jednou z hlavných problémových oblastí sú mzdové rozdiely, uvádza denník Pravda.
Slovensko má slabé odbory
Hrubé mzdy zamestnancov s kolektívnymi zmluvami sú v priemere o 200 eur vyššie v porovnaní so zamestnancami, ktorí ich nemajú. Tento rozdiel sa dokonca ešte viac zvyšuje. Kolektívna zmluva je výsledkom kolektívneho vyjednávania často medzi zamestnávateľom a odbormi.
V odborovej organizovanosti Slovensko podľa údajov OECD značne zaostáva a máme jedno z najnižších pokrytí kolektívnych zmlúv na úrovni 11,3 %. Pre porovnanie, najvyššiu hodnotu dosahujú Island (92,2 %), Dánsko (67 %) a Švédsko (65,2 %). Smernica EÚ však navrhuje, aby členské štáty implementovali pokrytie kolektívnymi zmluvami aspoň na úrovni 80 %.
Odborová organizovanosť krajín. Zdroj: OECD
Odbory majú veľmi dôležité postavenie a často môžu výrazne prispieť k životnej úrovni zamestnancov. Nie je to však ani zďaleka iba o platoch. Odbory ovplyvňujú aj pracovný čas či vzdelávanie a rekvalifikáciu. Dokonca sa zvyšuje iniciatíva za účelom vytvorenia 4-dňového pracovného času, o čom sme informovali už v septembri.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Slováci pracujú dlho, ťažko a za malé peniaze
Nutnosť väčšej angažovanosti zo strany odborov je kľúčovým faktorom pre zvýšenie životnej úrovne Slovákov. Pracujeme dlho, ťažko a za malé peniaze. Až 40,7 % pracovných pozícií na Slovensku patrí do kategórie napätých či namáhavých miest. Na zmeny u nás pracuje až 25,4 % pracovníkov. Prvenstvo však držíme aj v práci počas noci, keď pracuje až 11,1 %.
Porovnanie platov v EÚ ukazuje, že menej zarábajú už len Gréci a Bulhari. To by však možno nebol problém, ak by sme nepracovali dlho. Už skôr sme informovali, že priemerný Slovák v produktívnom veku odpracuje až 39,6 hodiny týždenne. Pre porovnanie, priemerný Nemec odpracuje za mesiac o dve 8-hodinové zmeny menej, a to za podstatne vyšší plat.
Odbory by sa mohli preto zamerať nielen na vyššie pokrytie kolektívnych zmlúv, ale aj na zlepšenie pracovného prostredia. Určite by pomohlo skrátenie pracovného času. Pomocnú ruku zrejme podá aj nová vláda, ktorá sa zaviazala zlepšiť platové podmienky a minimálnu mzdu.
Mohlo by ťa zaujímať: Stav financií slovenských domácností sa dostal do kritického bodu
