Od vypuknutia vojny na Ukrajine sme svedkami rapídneho nárastu cien potravín, komodít a energií. Jednou z príčin je, pochopiteľne, konflikt na Ukrajine, ktorý spôsobil ekonomicko-politický rozkol medzi Ruskou federáciou a západným svetom. Na druhej strane, súčasné zdražovanie je komplexný a mnohovrstvový proces, ktorý nemožno redukovať len na prebiehajúcu vojnu.
Medzi faktory, ktoré sa podpísali na súčasnej kríze, patria ekonomické dozvuky pandémie, monetárna politika centrálnych bánk, ktoré zahlcovali systém lacnými peniazmi, bublina s nehnuteľnosťami a hypotékami v Číne a snaha západných mocností o presadenie ekologickejších zdrojov energie, o čom sa dávno vedelo, že sa to prejaví na cene, ktorú zaplatia spotrebitelia.
Každá ekonomická kríza má svoje typické aj univerzálne znaky, ktoré ju spájajú s ostatnými krízami. Na grafe vyššie môžeme vidieť, ako sa počas všetkých predchádzajúcich kríz a recesií správali ceny potravín a pohonných hmôt. V roku 2022 stav globálnej ekonomiky prekonal v poklese globálneho HDP a rastu cien potravín a pohonných hmôt krízu z roku 2008, ktorú si dodnes viacerí pamätajú. Žiaľ, v súčasnosti sa ekonomická kríza začína čoraz viac podobať na krízu zo 70. rokov, ktorá bola jednou z najtvrdších. V danom období narástli ceny potravín o viac ako 150 %, energie o vyše 600 %.
Rast cien energií súvisí s takmer každou oblasťou nášho života: od výroby jedla, priemyslu, výroby odevov, dopravy. Váš telefón bol vyrobený za využitia ropy, ktorá od vojny zažila nové maximá. Portál Visualcapitalist k rastu uvádza:
„Energetický skok v roku 2022 sa vyznačuje tým, že ceny prudko vzrástli pri všetkých palivách. Tam, kde boli v minulosti cenové šoky viac-menej ojedinelé, mnohé krajiny, ako napríklad Nemecko a Holandsko, siahajú po uhlí, aby nahradili výpadky v dodávkach ropy. Medzitým európske ceny zemného plynu dosiahli rekordné hodnoty.”
Nie je teda prehnané tvrdiť, že súčasná kríza sa vyznačuje kumuláciou tých najhorších faktorov, ktoré moderná civilizácia dosiaľ nezažila. Vďaka globalizovanému svetu neexistuje krajina, ktorú by kríza mohla obísť, a sektor, ktorý by ňou nebol priamo či nepriamo zasiahnutý.
Čítaj tiež: Finančné portfólia investičných elít: čo nakupovali v roku 2022 najväčší investori?
Ekonomicky zasiahnuté oblasti
Ako sme vyššie uviedli, neexistuje odvetvie či oblasť života, na ktorých by sa kríza nepodpísala. Ak však máme konkretizovať následky krízy v podobe najvýraznejších prejavov, sú to tieto:
- Globálny rast inflácie
- Spomalenie hospodárskeho rastu
- Rast cien potravín a spoločenské nepokoje
Podľa Svetovej banky (The World Bank) inflácia zasiahla 100 % vyspelých krajín a 87 % rozvojových trhov a ekonomík. A keďže inflácia ovplyvňuje všetko, celý svet podniká kroky, aby zvrátil jej tempo. Ďalšou oblasťou je pokles HDP. Rast globálnych ekonomík sa spomaľuje, čo je jedným zo znakov hrozby recesie.
Pokles HDP druhej najsilnejšej ekonomiky Číny. Zdroj: tradingeconomics.com
Poslednou oblasťou zasiahnutou krízou sú potraviny. Hoci ich cena dlhodobo posledné mesiace klesá, v kombinácii s rastom cien energií a palív vidíme presný opak. Rast cien potravín koreluje s rastom spoločenských nepokojov, extrémizmu a anarchie, keďže pokiaľ ľudia nemajú prístup k základným potravinám, siahajú po násilných prostriedkoch. To sa týka predovšetkým afrických a niektorých juhoamerických a ázijských krajín.
Záver
Aktuálna globálna ekonomická situácia svojimi znakmi čoraz viac pripomína krízu zo 70. rokov. Oproti nej sme však svedkami viacerých súčasne prebiehajúcich negatívnych procesov, ktoré fungujú ako dominový efekt a vo výsledku ešte viac zhoršujú celkový stav. Vojna na Ukrajine je silným, no nie jediným stimulom globálnych ekonomických problémov.
Kríza zasahuje všetky oblasti života spotrebiteľov a neexistuje sféra, ktorú by kríza neovplyvnila. Jej prejavmi sú inflácia, pokles HDP štátov a rast cien potravín či s tým súvisiace spoločenské nepokoje. Podobný negatívny vývoj sme naposledy videli pred vyše 50 rokmi. Priestor pre pozitívne predikcie v najbližších rokoch je nereálny, keďže svetové ekonomiky neboli vystavené takým tlakom celé desaťročia.
Čítaj ďalej: Hrozba potravinovej krízy rastie – čo čakať a na čo sa pripraviť