Eurozóna zaznamenala ekonomický rast 0,3 % od apríla do júna v porovnaní s nulovým rastom počas prvého kvartálu tohto roku, uvádza správa Dailyinterlake. Európske hospodárstvo po mesiacoch stagnácie opäť rastie, no tempo je príliš pomalé.
Ekonomika Európy rastie, má to však háčik
Celkový ekonomický rast eurozóny skreslilo predovšetkým Írsko, ktoré zaznamenalo vzostup o 3,3 %. Krajina však vykazuje často výkyvy v dôsledku veľkých medzinárodných spoločností, ktoré tam sídlia vrátane Meta, Google alebo Apple. Bez Írska by bol rast eurozóny iba 0,1 %.
Jednou z hlavných príčin, prečo Európa takmer nerastie, je ruská invázia na Ukrajinu. Rusko odrezalo väčšinu zemného plynu pre kontinent, čo prudko zvýšilo ceny paliva a elektriny. Aj keď obdobie najväčšieho zdražovania sa skončilo, ceny sú stále príliš vysoké. Nárast ceny energií bol hnacou silou inflácie, s ktorou sa snaží bojovať Európska centrálna banka (ECB).
Úrokové sadzby stále nedosiahli vrchol
ECB zvýšila už 9-krát po sebe úrokovú sadzbu, ktorá je najvyššia od roku 2008 na úrovni 4,25 %. Najhoršie však je, že rast sa zrejme neskončil, pretože inflačný cieľ ECB sú 2 %. Šéfka ECB, Christine Lagardeová, priznala, že reštriktívna menová politika sa neskončí, kým banka nedosiahne inflačný cieľ. Inflácia v eurozóne ale dosahuje v čase písania článku až 5,3 %. Budúci rast úrokových sadzieb môže opäť potlačiť ekonomický rast eurozóny.
Vysoké ceny energií spôsobujú, že obyvatelia v Európe čelia kríze životných nákladov. Na základe údajov Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré sú založené na odhade hodnoty hrubého domáceho produktu, práve Európa je najpomalšie rastúcim regiónom na svete. Pre detailnejšie porovnanie regiónov odporúčame prečítať článok Európa výrazne zaostáva – tieto ekonomiky rastú najrýchlejšie na svete.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Realitná kríza je za rohom
Ekonomický rast Európy môže výrazne ovplyvniť aj riziko realitnej krízy. Ako prvá krajina na kontinente túto krízu pociťuje Švédsko. Ceny nehnuteľností klesli od svojho vrcholu už o viac ako 20 %. Švédsky trh s nehnuteľnosťami negatívne ovplyvňujú vysoké dlhy, rastúce úrokové sadzby a slabý ekonomický rast. Ďalším adeptom na prehĺbenie tejto krízy je Nemecko, od ktorého je Slovensko značne závislé.
Mohlo by ťa zaujímať: Európa čelí vážnemu problému. Ako je na tom Slovensko?