- Spotrebiteľská nálada Slovákov sa v júli takmer nepohla.
- Pod povrchom sa však odohral tichý zlom.
- Strach z cien poľavil, obavy o vlastné peniaze narástli.
Slováci hodnotili v júli budúcnosť cien a pracovných miest priaznivejšie ako mesiac predtým. O svojich vlastných peniazoch však hovoria pesimisticky. Vyplýva to z júlového prieskumu spotrebiteľských názorov Štatistického úradu SR, ktorý každý mesiac zisťuje náladu v domácnostiach.
Celkový indikátor spotrebiteľskej dôvery dosiahol mínus 27,4 bodu. Oproti júnu je to zhoršenie o jednu desatinu bodu, teda prakticky nič.
„Spotrebiteľská nálada sa v júli medzimesačne výraznejšie nezmenila,” konštatuje úrad.
Medziročne je však prepad citeľnejší, o 3,3 bodu. A od svojho dlhodobého priemeru zaostáva indikátor až o 7,5 bodu.
Slováci prestali čakať prudké zdražovanie
Najzaujímavejší je pohľad dovnútra čísel. Domácnosti hodnotili očakávaný vývoj spotrebiteľských cien o 3,6 bodu priaznivejšie než v júni. To bol najväčší pozitívny posun v celom prieskume. Zlepšilo sa aj hodnotenie cien, ktoré ľudia už zaplatili, o 0,9 bodu.
Nie je to náhoda. Inflácia v júli 2026 spomalila na 3,3 percenta, čo bola najnižšia hodnota za posledných devätnásť mesiacov. Potraviny dokonca zlacneli. Ľudia to v obchodoch vidia a premietajú si to do očakávaní.
Druhý veľký posun sa týka práce. Obavy z rastu nezamestnanosti klesli o 3 body. Aj tu ide o vnímanie, nie o istotu.
Národná banka Slovenska vo svojom júlovom komentári upozornila, že počet nezamestnaných síce klesal už piaty mesiac po sebe, no do evidencie úradov práce prišiel v júni rekordný počet ľudí z hromadných prepúšťaní. Optimizmus domácností teda stojí na krehkých nohách.
Peniaze na účte, to je iný príbeh
Kým vonkajší svet vyzerá lepšie, vlastná peňaženka nie. Respondenti boli pesimistickejší pri piatich z jedenástich mesačne sledovaných ukazovateľov a všetky sa týkali ich financií.
Najviac sa zhoršil výhľad na úspory. Pesimizmus pri očakávaných úsporách vzrástol o 2,2 bodu. Nasledovalo očakávanie celkovej finančnej situácie domácnosti, ktoré sa zhoršilo o 1,9 bodu. O 1,6 bodu klesla chuť na veľké nákupy aj hodnotenie bilancie príjmov a výdavkov.
Ľudia teda veria, že ceny sa upokoja, ale neveria, že im na konci mesiaca niečo zostane. Práve tu sa láme rozdiel medzi tým, čo hovorí štatistika, a tým, čo ľudia cítia na účte.
Odkladať peniaze pritom nestačí, pretože pri inflácii nad tri percentá reálna hodnota úspor klesá. Podrobnejšie sme sa téme venovali v článku o tom, prečo Slováci držia úspory tam, kde ich zožiera inflácia.
Slováci sú aj tak pochmúrnejší ako zvyšok Európy
Prieskum sa robí v celej Európskej únii podľa spoločnej metodiky Európskej komisie. Podľa nej dosiahlo Slovensko v júli hodnotu mínus 21,7 bodu, kým priemer únie bol mínus 15,1 bodu.
Rozdiel 6,6 bodu v neprospech Slovenska je o to výraznejší, že európsky priemer sa medzimesačne zlepšil o 1,9 bodu. Európa sa teda otriasa, my stojíme. Najpesimistickejší v únii boli spotrebitelia v Grécku, Rumunsku a Bulharsku.
Jedno svetlo na konci: bývanie
Nie všetko je pochmúrne. Oba štvrťročne sledované ukazovatele sa zlepšili. Plány Slovákov postaviť alebo kúpiť si bývanie stúpli oproti aprílu o 5,4 bodu, medziročne o 2,8 bodu. Zlepšili sa aj zámery rekonštruovať, o 3,1 bodu.
Je to signál, že časť domácností po rokoch váhania opäť plánuje veľké rozhodnutia. Zvyšok krajiny zatiaľ počíta, či mu na konci mesiaca ostane aspoň niečo.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Čo je indikátor spotrebiteľskej dôvery a čo znamená hodnota mínus 27,4?
Ide o priemer odpovedí na štyri vybrané otázky z mesačného prieskumu v domácnostiach. Stupnica siaha od mínus 100 po plus 100. Záporné číslo znamená, že prevažujú pesimistické odpovede. Čím nižšie číslo, tým horšia nálada.
- Prečo má Slovensko dve rôzne hodnoty dôvery, mínus 27,4 a mínus 21,7?
Prvá vychádza z národnej metodiky Štatistického úradu SR, druhá z jednotnej metodiky Európskej komisie. Líšia sa spôsobom výpočtu a sezónnej úpravy časového radu, preto sa medzi sebou nedajú priamo porovnávať.
- Kedy vyjdú ďalšie údaje?
Prieskum spotrebiteľských názorov zverejňuje Štatistický úrad SR každý mesiac. Štvrťročné otázky o plánoch na bývanie sa zisťujú raz za tri mesiace, takže ďalšie porovnanie prinesie október.





























