Kvantové počítače sú fenoménom modernej doby. Reálna aplikácia poznatkov z kvantovej mechaniky je ako čítať sci-fi knihu. Realita ako ju poznáme, sa na kvantovej úrovni mení na niečo, čo odporuje každému rozumu. Mnoho spoločností sa snaží ovládnuť tento priestor stavbou kvantového počítača a český vedec, Miloš Nesládek, urobil so svojím tímom významný krok k tomu, aby sa to podarilo.
Kvantové počítače sú príliš drahé
V jednom z predchádzajúcich článkov sme uviedli čitateľa do problematiky kvantových počítačov. Ak teda neviete čo sú to kvantové počítače, tak vrelo odporúčam prečítať si tento úvod do problematiky. S vývojom kvantových počítačov je spojené veľké množstvo problémov, pretože základom celého procesu je udržať Qbit v superpozícii, čo nie je ľahká úloha.
Viac informácií o kvantových počítačoch – Všetko, čo potrebujete vedieť o kvantových počítačoch
Na to sa momentálne využíva chladenie. Čipy kvantových počítačov sa musia chladiť na teplotu okolo -270 °C. To je samozrejme problematické a bráni to rýchlejšiemu rozvoju tejto technológie. Predstava, že takéto kvantové počítače budete mať niekedy doma, je naivná. Takáto technológia je totiž mimo finančných možností domácností.
S týmto problémom sa snažil rad vedcov vyrovnať. Ako možné riešenie sa často uvádzali diamanty. Samozrejme, nie sú to diamanty, ktoré sa ťažia v baniach. Diamanty použité na výrobu kvantových počítačov sa vytvárajú v laboratóriách tak, aby mali presne tie vlastnosti, ktoré bude vedecký tím potrebovať.
Česká stopa
A práve tomu sa venuje Miloš Nesládek so svojim tímom. Nesládek nedávno publikoval svoj vedecký článok na tému, ako postaviť Qbit (základná jednotka kvantového počítača – podobne ako bit pri klasickom počítači) z diamantu. Takýto Qbit má totiž jednu zásadnú výhodu a to je fakt, že s ním možno pracovať aj pri izbovej teplote.
Spravodajský web ČVUT o Nesládkovej publikácii informoval nasledovne: „Článok sa zaoberá novou metódou čítania spinových Qbitov založených na individuálnych bodových defektoch v kryštálovej mriežke diamantu. Špecificky ide o tzv. N- V centrum, čo je komplex dusíkovej prímesi a vakancie, ktoré slúžia ako spomínaná základná kvantová jednotka – Qbit. Výhoda týchto Qbitov je, že napríklad od supravodivých Qbitov, ktoré pracujú pri kryogenických teplotách menších než 1 K, diamantové Qbity pracujú pri izbovej teplote. Konštrukcia takého Qbitu a jeho elektrické čítanie je hlavným obsahom publikovaného príspevku.”
Kvantové počítače sú veľkým prísľubom do budúcnosti, pretože budú mať kategoricky iné vlastnosti, ako majú počítače existujúce. Vďaka vplyvu kvantovo mechanických javov ide o absolútne novú technológiu. Kvantové počítače budú vedieť riešiť napr. matematické úlohy, na ktoré nestačia ani dnešné super počítače. S tým sa však spája nebezpečenstvo pre kryptomeny.
Kryptomeny a kvantové počítače
Šifrovanie, na ktorom sú kryptomeny postavené, bude prelomené práve kvantovými počítačmi. Ale nemusíte si robiť starosti, pretože na šifrovaní SHA256, ktoré využíva Bitcoin, je postavená aj väčšina ďalších služieb na internete, ktoré vyžadujú šifrovanie. Takže tomuto pálčivému problému bude čeliť veľká časť internetu.
Nebezpečenstvo kvantových počítačov – IBM – kvantové počítače môžu do piatich rokov prelomiť súčasné šifrovanie
Kryptomeny sú však progresívnym odvetvím, ktoré počíta aj so vznikom kvantových počítačov. Niektoré kryptomeny sa už zabezpečili pred kvantovým nebezpečenstvom a to tak, že budú využívať kvantovo rezistentné šifrovanie. To je ohromná téma sama o sebe a do istej miery stále špekulatívna, pretože neexistuje dostatočne výkonný kvantový počítač, ktorý by nad všetku pochybnosť preukázal, že takéto šifrovanie naozaj odolá.
IOTA sa zaraďuje medzi kvantovo rezistentné kryptomeny a to z dôvodu, že používa tzv. Winternitz signatures. Veľmi jednoducho povedané, pre každú transakciu sa musia generovať nové adresy, inak bude možné šifrovanie prelomiť. Stále sa však nedá s istotou povedať, že takéto riešenie je dostatočné.
Pokrok vo vývoji kvantových počítačov je predovšetkým úžasná správa. Vďaka ich vlastnostiam sa radikálne zmenia oblasti ako napr. medicína, fyzika či matematika. A vďaka pokroku Nesládkovho tímu sa budúcnosť opäť priblížila. Kvantové počítače, pracujúce pri izbovej teplote, sú opäť bližšie k realite.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Preložené z českého originálu, ktorý pre vás pripravil KracikA.
