Kryptomeny sú „tou najhoršou bublinou zo všetkých.” Presne tak sa vyjadril jeden z najznámejších ekonómov dnešných čias Nouriel Roubini pred Kongresom Spojených štátov. Nouriel Roubini je nielen svetovo uznávaný ekonóm, ale aj človek, ktorý ako jeden z mála predpovedal finančnú krízu v roku 2008. Rovnako ide však aj o človeka, ktorý kryptomenám ani zďaleka neverí. Takisto je aj obrovským kritikom blockchain technológie, ktorú označil za „najviac preceňovanú a najmenej užitočnú technológiu v histórií ľudstva.”
Nouriel Roubini kryptomenám pred Kongresom Spojených štátov poriadne „naložil”
Ako jeden z najviac uznávaných expertov na finančné trhy, bubliny, ale aj podvody vo finančnom sektore sa Nouriel Roubini pomerne často vyjadruje na adresu kryptomien. Jeho slová však fanúšikov digitálnych mien a blockchain technológie určite nepotešia. Už dlhšiu dobu totižto tento expert „nadáva” na kryptomeny kedy to len ide.
A práve vďaka jeho menu sa mu podarilo dostať sa až pred Kongres Spojených štátov. Nouriel Roubini sa vyjadril o kryptomenách napríklad aj takto:
„Takmer každý, s kým som sa stretol medzi Vďakyvzdaním a Vianocami 2017 sa ma pýtal na to, či má investovať do kryptomien. Najhoršie na tom je to, že sa ma pýtali ľudia, ktorí o investovaní nič nevedia. Ide o ľudí, ktorých finančná gramotnosť je veľmi veľmi nízka. Títo ľudia napríklad nepoznajú rozdiely medzi dlhopismi a akciami, ale do kryptomien chceli investovať.”
Kryptomeny verzus zlato a iné finančné trhy
Po tom, ako sa Nouriel takto „smelo” vyjadruje na adresu kryptomien sme sa rozhodli pozrieť sa na toto vyjadrenie. Aby sme však dali veci do lepšej perspektívy, pozrieme sa najprv na to, koľko peňazí sa nachádza v kryptomenách, zlate, na burzových trhoch, ale aj na iných trhoch.
To, koľko peňazí sa nachádza v kryptomenovom trhu asi viete všetci. Ku dnešnému dňu (14.10.2018) ide zhruba o 200 miliárd amerických dolárov. V porovnaní s ostatnými trhmi je to však iba štipka. Druhý „najmenší trh,” na ktorý sa pozrieme je trh so zlatom. Ten má celkovú hodnotu okolo 7,8 bilióna amerických dolárov. Teda iba trh so samotným zlatom je takmer až 40x väčší ako trh s kryptomenami.
Burzové trhy majú v sebe ešte viac peňazí ako trhy so zlatom. A to až 10x. Ich celková odhadovaná hodnota je viac ako 77,7 bilióna amerických dolárov. To je však stále nič v porovnaní s derivátovými trhmi. Aktuálne ide o trh, v ktorom sa nachádza celkovo najviac peňazí vôbec. Odhadovaná hodnota týchto trhov je až 532 biliónov amerických dolárov.
Celkový počet peňazí, dlh a skutočné bubliny
V skutočnosti je fyzických peňazí oveľa menej, ako je napríklad na trhoch s derivátmi. Fyzických peňazí by podľa všetkých odhadov malo byť zhruba 43,2 bilióna (avšak toto číslo sa veľmi odlišuje). Z toho zhruba 1,6 bilióna dolárov je práve priamo v USD. Pre porovnanie, celkový svetový dlh je 247 bilióna dolárov z čoho až 21,2 bilióna dolárov dlží iba Amerika samotná. Presne taká je totižto suma Štátneho dlhu Spojených štátov (U.S national debt).
Aby sme si však spresnili obraz ešte viac, poďme sa pozrieť na bubliny, ktoré už skutočne praskli a priniesli so sebou veľké škody. Konkrétne ide o dotcom bublinu, finančnú krízu z roku 2007-2008 a krízu v Japonsku. „Najmenšia” z týchto bublín, ktorá viedla ku kríze bola dotcom bublina. Okolo roku 2000 bolo v tejto bubline „napumpovaných” až 7 biliónov dolárov (takmer toľko, ako sa dnes nachádza v trhu so zlatom).
To však stále nie je nič v porovnaní s Finančnou krízou v 2007-2008. Tá totižto mala prasknúť až pri celkovej hodnote 8 biliónov amerických dolárov (kedy boli peniaze napríklad v swapoch úverového zlyhania – CDS alebo v zaistených dlhových obligáciách – CDO) . Pravdepodobne najväčšia bublina všetkých čias však začala v Japonsku. Táto bublina bola vyčíslená zhruba na 26 biliónov amerických dolárov predtým ako reálne praskla (v 90.rokoch minulého storočia). V Japonsku stratili vtedy takmer všetky akcie viac ako 80% zo svojej hodnoty.
Záver
Potom, čo sme si pozreli naozajstné bubliny, tak slová Nouriela Roubiniho znejú naozaj divne. Ako ekonóm a človek, ktorý sa v tomto sektore hýbe už dlho, by nemal porovnávať 200 miliardový trh s kryptomenami s 26 biliónovou japonskou krízou z 90.rokov, ktorá sa preniesla takmer do celého sveta. A nie dokonca tvrdiť, že kryptomeny sú najhoršou bublinou vôbec. Za tú by mala byť označovaná napríklad tá japonská, ktorá začala naozajstnou bublinou a spôsobila, že sa akcie v tejto krajine prepadli na hodnote až o 80%.
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Zdroje:
cnbc.com
howmuch.net
