Vláda má pred sebou ťažkú úlohu konsolidácie verejných financií. Problém nastal po rokoch, kedy boli výdavky vyššie aj z dôvodu niekoľkých po sebe nasledujúcich kríz. Išlo o zdravotnícku krízu spojenú s ochorením COVID-19, tá bola nasledovaná energetickou krízou a ešte dnes trápi svet aj kríza súvisiaca s infláciou. Do toho sa zapojil konflikt v krajine na našich východných hraniciach.
Vládny kabinet sa však pustil do spravovania financií jednostranne, cez zvyšovanie daní.
Oblasti zmien
Zoznam daní a zvýšených odvodov je pomerne dlhý. A zatiaľ nemusí byť konečný. Celou plejádou nápadov na zvyšovanie daní chce vláda dosiahnuť zníženie deficitu štátneho rozpočtu z tohtoročných 6,5 % na budúcoročných 6 %. Ide teda celkovo o konsolidáciu o pol percentuálneho bodu.
K výdavkovej strane navyše pribudne podstatné zvýšenie výdavkov na viaceré vládne priority. Kľúčové je zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku a zachovanie rodičovských dôchodkov schválených predchádzajúcimi vládami s „cenovkou” 494 miliónov eur. Spolu s pomocou so zvyšujúcimi sa úrokmi na hypotékach a novovznikajúcim Ministerstvom športu a cestovného ruchu pôjde o výdavky vo výške 963 miliónov eur.
slovenský realitný trh sa môže rozbehnúť:
Robert Fico: ľudia, ktorým v 2023 výrazne narástli úroky na hypotékach, dostanú pomoc vo forme daňového bonusu 1800 eur. Od 2024 pôjde o priame preplácanie časti úrokov štátom.https://t.co/EBjGHuM1GU— Peter Knazeje (@PeterKnazeje) November 12, 2023
Vláda svojimi rozhodnutiami plánuje navýšiť príjmy štátneho rozpočtu prostredníctvom rôznych opatrení o necelé dve miliardy eur. Pripravili pre tento účel 18 opatrení, ktoré to majú zabezpečiť.
Dve opatrenia sa týkajú Ministerstva kultúry, po jednom majú rezorty zdravotníctva a práce a zvyšných 14 opatrení je záležitosťou Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zarábaj aj ty na raste kryptomien.
Začni ich nakupovať na Binance a získaj 100 dolárový vstupný bonus.
Zvyšovanie daní
Bankový odvod zasiahne predovšetkým bankové domy, prostredníctvom poplatkov za služby však aj podstatnú časť Slovákov. Má byť vo výške 30 % hospodárskeho výsledku a je plánovaný s regresívnou výškou do roku 2027.
Na svojich výdavkoch štát ušetrí necelých 71 miliónov eur, čo predstavuje približne 3,5 % celkovej konsolidácie. Príjmy vláda vidí aj v zrušení nevyužitej pomoci s energiami pre firmy vo výške 40 miliónov.
Vráti sa bankový odvod? Robert Fico už pred voľbami hovoril o jeho znovuzavedení.https://t.co/tKbrmsgXQJ
— TA3 (@tvTA3) October 19, 2023
Zaujímavejšie položky pre Slovákov môže byť spojené so zdaňovaním kapitálových príjmov. Na zrušení zákona o znížení dane pre kryptomeny, ktorý mal platiť od 1. 1. 2024, chce vláda získať 33 miliónov eur. Zrušenie platnosti prijatého zákona je tak vlastne zvyšovanie daní.
Ďalšími opatreniami sú zvyšovanie dane na alkohol a tabak, úprava sadzby spotrebnej dane z liehu, ale napríklad aj zvýšenie dane z dividend pre firmy. Z týchto opatrení vláda očakáva spolu 50 miliónov eur.
Slovenská vláda schválila návrh na zvýšení některých daní, poplatků a zdravotních odvodů. Zvláštní daň by měly nově platit banky. https://t.co/wUiJRhLUC0 ⤵️
— iROZHLAS.cz (@iROZHLAScz) December 4, 2023
Z daní pre právnické osoby chce vláda získať ďalších 100 miliónov eur. Zdrojom príjmov majú byť daňové licencie, s ktorými už Slovensko má skúsenosti. Podstatou je stanovenie minimálnej dane, ktorú musí firma zaplatiť podľa zaradenia do konkrétnej skupiny.
Solidárny príspevok získaný zo zdanenia plynu a ropy z ruskej produkcie je takisto uvádzaný ako zdroj príjmu. K tomu vláda pridala dorovnávaciu daň pre právnické osoby a zvýšenie odvodu zo zisku vodohospodárskej výstavby.
Zvýšenie spotrebnej dane na tabak má priniesť takisto viac ako 100 miliónov eur.
Asi najviac sa dotkne Slovákov znižovanie odvodov do 2. piliera. V budúcom roku mali byť odvody vo výške 5,75 %. Namiesto toho to bude len 4 %. Tento krok podstatne obmedzí ukladanie prostriedkov Slovákov na budúce dôchodky. Takto ušetrené peniaze pôjdu do okamžitej spotreby a pohltiia ich sociálny systém. Z odvodov vláda plánuje získať 364 miliónov eur, ktoré by inak mohli byť súčasťou osobných účtov sporiteľov.
Medzi opatrenia na podporu štátneho rozpočtu ale patrí napríklad aj pretransformovanie Dňa Ústavy SR (1. septembra) z dňa pracovného pokoja len na štátny sviatok (pôjde teda o pracovný deň) či zvyšovanie súm súdnych a správnych poplatkov.
Mohlo by vás zaujať: Vláda šokovala svojím rozhodnutím. Slováci sa búria
