Koniec prímeria: Irán opätovne zatvára Hormuzský prieliv

Hormuzský prieliv sa v posledných dňoch stal epicentrom globálneho napätia po tom, čo Spojené štáty a Irán 8. apríla 2026 uzavreli dvojtýždňové prímerie. Túto krehkú dohodu sprostredkoval Pakistan po tom, čo Teherán zamietol pôvodný návrh na 45-dňový pokoj zbraní. Irán namiesto toho predložil vlastný desaťbodový mierový plán v rámci prebiehajúcich vyjednávaní. Napriek diplomatickému úsiliu medzinárodných aktérov však obe strany hlásia opakované porušovanie dohody. Svetové trhy teraz s obavami sledujú túto strategickú vodnú cestu, keďže stabilita v regióne zostáva aj po vyhlásení prímeria mimoriadne neistá.

Irán zrušil krátke znovuotvorenie prielivu potom, čo USA odmietli ukončiť blokádu iránskych prístavov, informoval The Guardian. Teherán vyhlásil, že prieliv zostane pod prísnou vojenskou kontrolou, kým nebude Iránu umožnená slobodná navigácia.

Situácia nastáva len pár dní pred vypršaním krehkého dvojtýždňového prímeria (do stredy 22. apríla), ktoré sprostredkoval Pakistan. Donald Trump uviedol, že americká blokáda zostáva v plnej sile a predĺženie prímeria je neisté. Napriek bojom však prebiehajú nepriame mierové rozhovory. Iránsky vyjednávač Ghalibaf potvrdil pokrok, no priznal, že v kľúčových otázkach (jadrový program a prieliv) stále pretrvávajú hlboké rozpory.

Ekonomický dopad

Cez Hormuzský prieliv preteká približne 20 % svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Jeho uzatvorenie vyvoláva obavy z energetickej krízy po celom svete a predstavuje pre globálnu stabilitu kritickú hrozbu, ktorú definujú nasledujúce negatívne faktory:

• Globálny energetický šok: Keďže touto trasou preteká pätina svetovej ropy a LNG, blokáda okamžite vyvoláva prudký nárast cien pohonných hmôt a energií, čo zasahuje priemyselnú výrobu aj bežné domácnosti po celom svete.
• Rast inflácie a ekonomická neistota: Vysoké ceny energií priamo poháňajú infláciu, čo núti centrálne banky udržiavať vysoké úrokové sadzby, čím sa obmedzuje likvidita na trhoch a zvyšuje sa riziko globálnej recesie.
• Logistický kolaps a zdraženie prepravy: Tankery by museli byť presmerované na dlhšie a nákladnejšie trasy, alebo by zostali uviaznuté. To by viedlo k obrovskému nárastu cien poistného za námornú dopravu v celom regióne Blízkeho východu kvôli zvýšenému vojenskému riziku.
• Geopolitická destabilizácia: Pokus o uzavretie prielivu by takmer určite vyvolal medzinárodnú vojenskú odpoveď. Eskalácia konfliktu v regióne by priniesla ďalšiu neistotu na finančné trhy a mohla by viesť k dlhodobému narušeniu diplomatických a obchodných vzťahov.
• Recesia globálnej ekonomiky: Kombinácia vysokých nákladov, neistoty a narušených dodávateľských reťazcov by mohla uvrhnúť mnohé ekonomiky do recesie. Priemyselná produkcia by klesla, zatiaľ čo nezamestnanosť by v dôsledku úsporných opatrení firiem mohla začať rásť.

Tankovanie na Slovensku

Podľa údajov Štatistického úradu pozorujeme cenový šok na slovenských čerpacích staniciach. Zatiaľ čo vo februári boli ceny relatívne stabilné, aprílový konflikt spustil strmú krivku nahor. A navyše je potrebné pamätať, že vojna sa na cenách naplno ešte len prejaví.

• Benzín (Natural 95): Od 8. týždňa (1,474 €) do 15. týždňa (1,669 €) vzrástla cena o 19,5 centa na liter. Najväčšia akcelerácia nastala v marci (12. až 13. týždeň). Benzín 95 tak v priebehu dvoch mesiacov zdražel o viac ako 13 %.
• Motorová nafta: Nafta zaznamenala ešte agresívnejšie zdražovanie. Z pôvodných 1,467 € (8. týždeň) vyskočila na 1,750 € (15. týždeň), čo predstavuje nárast o viac ako 28 centov (+19 %).

Záverom možno konštatovať, že Hormuzský prieliv zostáva kritickým bodom svetovej stability. Akákoľvek blokáda tejto tepny okamžite vyvoláva globálnu energetickú krízu, prudký rast inflácie a hospodársku recesiu. Pre krajiny ako Slovensko to znamená nielen drahšie palivá, ale aj priame ohrozenie priemyselnej produkcie a životnej úrovne obyvateľstva v dôsledku energetickej neistoty.