- Európa dlhodobo bojuje s návalmi turistov.
- Viaceré mestá prijali prísne opatrenia.
- V niektorých zaplatíte za vstup, do iných vás nepustia.
Nadmerný turizmus v posledných rokoch predstavuje vážny problém pre mnohé európske destinácie. Mestá ako Benátky, Barcelona či Amsterdam, ktoré kedysi privítali milióny turistov s nadšením, dnes čelia nárastu nevôle zo strany miestnych.
Ceny nájmov prudko rastú, ulice sú preplnené a infraštruktúra trpí pod náporom turistov. Mnohé mestá hľadajú spôsoby, ako vyvážiť záujem návštevníkov a udržať kvalitu života pre obyvateľov. Kde všade vás čakajú obmedzenia či poplatky, na ktoré by ste vopred mali myslieť?
Európa má turistov „po krk”
Benátky, známe svojou jedinečnou architektúrou a systémom kanálov, patria medzi prvých priekopníkov boja proti nadmernému turizmu. Poplatok vo výške 5 eur pre jednodňových turistov a zákaz vstupu veľkých výletných lodí priamo do centra majú zmierniť tlak na mestské pamiatky a infraštruktúru, píše Bussiness Standard.
Tieto opatrenia nielenže obmedzujú počet návštevníkov, ale tiež zvyšujú povedomie o potrebe rešpektovať krehkú atmosféru tohto mesta.
Barcelona zase stopla vydávanie nových licencií na krátkodobé prenájmy, ktoré výrazne zvýšili ceny bývania v meste. Tento krok smeruje k úplnému zrušeniu krátkodobých prenájmov do roku 2028, čím sa snažia vrátiť bývanie miestnym obyvateľom.
Už sa viac neboj o svoje peniaze.
Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.
Amsterdam pristúpil k zvýšeniu turistických daní na 12,5 %, čo by malo zmierniť záujem turistov o mesto, uvádza NZ Herald. Zároveň mesto motivuje návštevníkov, aby objavovali širšie okolie Holandska namiesto centra Amsterdamu, a tým uvoľnili tlak na hlavné atrakcie.
Menšie mestá tiež zasahujú
V Portugalsku sa k týmto iniciatívam pridáva aj menšie mesto Évora, informuje Schengen News. Toto historické miesto, ktoré figuruje v zozname UNESCO, plánuje od roku 2025 zaviesť turistickú daň, ktorá má pomôcť zvládnuť príliv turistov a zároveň ochrániť miestne dedičstvo. Táto daň bude financovať odpadové hospodárstvo a údržbu historických pamiatok, ktoré sú hlavnou atrakciou pre turistov.
Évora počíta s oslobodením niektorých skupín od poplatku, napríklad hospitalizovaných pacientov či účastníkov športových podujatí. Výnimky môžu získať aj turisti, ktorí sa rozhodnú zostať dlhšie, čo má podporiť predĺžené návštevy.
Ako to majú v Grécku či Chorvátsku?
Santorini a Mykonos v Grécku zaviedli počas hlavnej sezóny poplatok 20 eur, čím obmedzili počet turistov z výletných lodí. Akropola v Aténach teraz prijíma maximálne 20 000 návštevníkov denne, čo pomáha zachovať túto ikonickú pamiatku pre budúce generácie.
Chorvátsky Dubrovník, ďalšia obľúbená destinácia, obmedzil počet výletných lodí na dve denne, do historického centra má prístup maximálne 4 000 pasažierov. Týmto spôsobom sa mesto snaží udržať atmosféru a zachovať svoju architektonickú jedinečnosť.
Niektoré krajiny, ako napríklad Island a Slovinsko, sa snažia rozptýliť turistov po menej známych oblastiach a podporujú návštevy mimo hlavnej sezóny.
Island napríklad aktívne propaguje menej navštevované regióny, aby zmiernil tlak na známe turistické atrakcie. Slovinsko zas nabáda návštevníkov, aby namiesto hlavného mesta Ljubljany objavovali okolitú prírodu a menšie mestá.
Európske mestá čoraz viac pristupujú k reguláciám, ktoré majú zvládnuť nápor turistov a ochrániť ich kultúrne dedičstvo. Zvyšovanie poplatkov, obmedzenia výletných lodí či motivovanie k návšteve menej známych miest môžu na prvý pohľad pôsobiť nepríjemne, no pomáhajú zabezpečiť, aby mestá zostali miestom pre život ich obyvateľov, a nie len turistickou atrakciou.
