Európska únia zavádza nové pravidlá. Dotknú sa aj rozpočtu Slovenska

  • Európska únia sprísňuje pravidlá pre rozpočtové deficity členských krajín.
  • Krajiny budú musieť predkladať svoje plány reforiem na zníženie deficitu.
Novinky Európska únia sprísňuje pravidlá deficitov
Európska únia sprísňuje pravidlá deficitov. Zdroj: shutterstock.com/Marian Weyo
Ťažba kryptomien Ťažba kryptomien

Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.

„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám,” upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

98%

Už sa viac neboj o svoje peniaze.

Investuj a premeň svoje obavy na príležitosť.

Sponzorovaný obsah
Obchodovanie je riskantné a môžete pri ňom stratiť časť alebo celý investovaný kapitál. Poskytnuté informácie slúžia len na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavujú akýkoľvek typ finančného poradenstva a/alebo investičného odporúčania.

Európska únia bude navrhovať opatrenia na zníženie deficitu

Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.

Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít,” priblížil ISA.

Prečítajte si aj: Európska centrálna banka sa topí v miliardovej strate