Alternatíva k pevným diskom napreduje. Ukladanie údajov na báze DNA. Aj keď sa DNA nestane všadeprítomným úložným materiálom, takmer určite sa použije na vytváranie informácií v úplne nových mierkach a na zachovanie určitých typov údajov z dlhodobého hľadiska. Toto úložisko dát je prelomovým riešením pri spracovaní obrovského množstva informácií.
V roku 2018 sa každú minútu na Googli uskutočnilo 3,88 milióna vyhľadávaní, ľudia na YouTube sledovali 4,33 milióna videí, poslali 159 362 760 e-mailov, tweetovali 473 000-krát a zverejnili 49 000 fotografií na Instagrame podľa softvérovej spoločnosti Domo. Do roku 2020 sa vytvorí globálne odhadovaných 1,7 megabajtov údajov na osobu na svete, čo predstavuje asi 418 zettabytov za jediný rok (informácie v hodnote 418 miliárd 1-terabajtového pevného disku) za predpokladu, že svetová populácia bude 7,8 miliárd. Magnetické alebo optické systémy na uchovávanie údajov, ktoré v súčasnosti uchovávajú tento objem, nemôžu trvať dlhšie ako jedno storočie.
Zdroj: scientificamerican.com
Prevádzkovanie dátových centier ďalej vyžaduje obrovské množstvo energie. Stručne povedané, budeme mať vážny problém s ukladaním údajov, ktorý sa bude v priebehu času ešte zhoršovať.
Prečo DNA?
DNA – ktorá pozostáva z dlhých reťazcov nukleotidov A, T, C a G – je životným materiálom na uchovávanie informácií. Dáta môžu byť uložené v poradí týchto písmen, čím sa DNA mení na novú formu informačnej technológie.
DNA dokáže presne uložiť obrovské množstvo údajov pri hustote ďaleko presahujúcej hustotu elektronických zariadení. Napríklad jednoduchá baktéria Escherichia coli má podľa výpočtov publikovaných v roku 2016 v Nature Materials George Church of Harvard University a jeho kolegami hustotu ukladania približne 10^19 bitov na kubický centimeter. Pri tejto hustote by všetky súčasné svetové potreby na ukladanie dát na rok mohli dobre uspokojiť kocky DNA merajúce asi jeden meter na jednej strane.
Zdroj: digitaltrends.com
Využitie DNA v súčasnosti
Vyhliadky na používanie DNA ako úložiska dát nie sú iba teoretické. V roku 2017 prijala cirkevná skupina v Harvarde technológiu CRISPR na úpravu DNA na zaznamenávanie obrázkov ľudskej ruky do genómu E. coli, ktoré boli odčítané s presnosťou vyššou ako 90 %. Vedci z University of Washington a Microsoft Research vyvinuli plne automatizovaný systém na písanie, ukladanie a čítanie údajov kódovaných v DNA. Niekoľko spoločností vrátane spoločností Microsoft a Twist Bioscience, pracuje na zdokonalení technológie ukladania DNA.
Zdroj: the-scientist.com
Medzitým sa už DNA používa na správu údajov iným spôsobom, a to výskumníkmi, ktorí sa potýkajú s tým, že majú obrovský objem údajov. Napríklad v gruzínskom technologickom inštitúte laboratórium Jamesa E. Dahlmana rýchlo identifikuje bezpečnejšie génové terapie; iní vymýšľajú, ako bojovať proti liekovej rezistencii a predchádzať metastázovaniu rakoviny.
Jednou z výziev, ako zabezpečiť, aby sa ukladanie údajov do DNA stalo bežným, sú náklady a rýchlosť čítania a zápisu DNA, ktoré je potrebné ešte viac znížiť. Prekonanie týchto prekážok by prinieslo revolúciu v ukladaní údajov, čo by umožnilo bezpečné uloženie veľkého množstva údajov iba v gramoch hmoty.
Čo čítať ďalej:
Autonómne vozidlá čoskoro nahradia kamionistov, práca miliónov ľudí visí na vlásku
Zdroj:
scientificamerican.com
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
