Alan Turing, matematik, vedec a priekopník umelej inteligencie, ktorý sa zaslúžil o rozlúštenie komunikácie Nemcov počas Druhej svetovej vojny, no sám bol neskôr perzekuovaný, sa stane tvárou novej 50£ bankovky. Prečo je Turing významný a ako súvisí jeho meno s kryptomenami?
Od záchrany životov k odsúdeniu Alana Turinga
Alan Turing sa počas Druhej svetovej vojny venoval dekódovaniu šifrovacieho zariadenia Enigma, ktoré využívali Nemci pri vojenskej komunikácii. Tajné správy Nemcov sa najmä vďaka nemu napokon podarilo rozšifrovať a odhaduje sa, že tento objav viedol ku skoršiemu ukončeniu vojny až o niekoľko rokov. Preto v konečnom dôsledku dešifrovanie prispelo k záchrane mnohých životov.
Alan Turing sa stal vojnovým hrdinom, no jeho sláva netrvala dlho. V roku 1952 bol stíhaný za homosexualitu, ktorá bola v tej dobe v Británii trestná. Dostal na výber: buď pôjde do väzenia alebo sa podvolí chemickej kastrácii. Alan Turing si vybral druhú možnosť. Zomrel o dva roky neskôr na otravu kyanidom – spáchal samovraždu.
Môžu počítače myslieť?
Alan Turing sa stal zakladateľom umelej inteligencie s presahom do filozofie mysle tým, že si položil otázku, či môžu počítače myslieť podobne ako človek. Na rozriešenie tejto otázky navrhol test, tzv. Turingov test. Podľa Turinga o počítači alebo inom prístroji môžeme tvrdiť, že vykazuje známky inteligentného správania, ak úspešne prejde týmto testom. Zjednodušene, počítač prejde testom úspešne vtedy, ak človek v role posudzovateľa nedokáže rozpoznať, či vedie konverzáciu s počítačom alebo ľudským tvorom. Výpovede počítača sú nerozoznateľné od ľudských prejavov, a preto počítač vykazuje známky inteligentného správania podobne ako človek. Preto možno povedať, že myslí.
Turingov test sa, samozrejme, dočkal aj kritiky. Príkladom je argument čínskej izby Johna Searleho. Podľa neho fakt, že počítač dokáže zmysluplne odpovedať na otázky, ešte neznamená, že počítač aj rozhovoru rozumie. Práve takéto porozumenie podľa Searleho vyžadujeme od umelej inteligencie, ktorá by bola podobná človeku.
Čo má Alan Turing spoločné s kryptomenami?
Turing bol predsa len otcom moderných počítačov, matematik a vedec, a preto sa nemožno diviť, že vývojári nových technológií vychádzajú i z jeho vynálezov a myšlienok. Práve pri snahe dešifrovať komunikáciu počas vojny vznikla myšlienka Turingových strojov, ktoré prispeli k rozvoju kryptografie. Turingove stroje i poznatky kryptografie v súčasnosti umožnili vznik blockchainu aj Bitcoinu.
Predzvesť novej doby?
Bank of England si vybrala ako tvár novej bankovky Alana Turinga pre jeho priekopnícke aktivity v oblasti vedy aj pre jeho spoločenský prínos. Turing bol vybraný spomedzi takých vedeckých osobností, akými boli Stephen Hawking alebo Ernest Rutherford. Turingovi sa za odsúdenie verejne ospravedlnila už i samotná kráľovná, hoc až dávno po jeho smrti. Turingova tvár na bankovke je tak ďalším krôčkom k verejnej rehabilitácii významnej osobnosti.
„Toto je len predzvesť toho, čo má prísť, a iba tieň toho, čo nastane.” Týmito Turingovými slovami sa pýši model novej bankovky. Pripravuje snáď Bank of England používateľov bankoviek na novú dobu, éru kryptomien a decentralizovaných peňazí bez fyzickej podoby? Myšlienka, že by banka takéto čosi zamýšľala, patrí skôr do sveta fantázie, no my sa i tak môžeme inšpirovať novými mysliteľnými svetmi.
Čo čítať ďalej?
[Seriál]: Ženy v kryptomenách – časť tretia – zabudnuté programátorky
Nepremeškajte naše ďalšie spravodajstvo a prihláste sa na odber noviniek (návod nájdete tu). Nezabudnite nás tiež sledovať na našom Facebooku a najnovšie aj na Instagrame a Twitteri.
Zdroje:
ccn.com
theguardian.com
