Povedzme si pravdu – slovenská politická scéna je poriadne divoká. Realita je ale taká, že politika ovplyvňuje náš každodenný život, a preto sa jej nemôžeme vyhnúť. A rovnako tak sa nemôžeme vyhnúť ani kauzám, ktoré otriasli politickou scénou.
Čo je na nich zaujímavé, je pritom to, že ich „hlavní aktéri” v politike zotrvali aj potom, ako sa prevalili, a o hlasy sa uchádzajú aj v dnešných parlamentných voľbách.
Kauza Gorila
Kauza Gorila je jednou z najznámejších a najkontroverznejších politických káuz v slovenskej histórii. Pomenovaná podľa kódového názvu operácie Slovenskej informačnej služby (SIS) sa týka podozrení z rozsiahlej korupcie na najvyšších miestach slovenskej politiky na prelome tisícročí.
Na verejnosť vyplávala v decembri 2011, keď sa na internete objavil spis zvaný Gorila, ktorý obsahoval podozrenia z podplácania politikov a vysokých úradníkov zo strany finančnej skupiny Penta. Tá mala údajne ovplyvňovať rozhodnutia vlády Mikuláša Dzurindu v období rokov 2005 – 2006.
Medzi hlavné postavy kauzy Gorila patrí Jaroslav Haščák, jeden z partnerov finančnej skupiny Penta, ktorý mal podľa spisu Gorila organizovať stretnutia v bytovom dome na Vazovovej ulici v Bratislave, kde malo dochádzať k podplácaniu politikov.
Kauza Gorila mala výrazný dopad na slovenskú politiku. Dôvera občanov v politickú elitu výrazne klesla a značne ovplyvnila výsledky nasledujúcich volieb.
Jedným z najzaujímavejších detailov kauzy je, že aj napriek rozsiahlym podozreniam a dôkazom sa nikdy nepodarilo nikoho za účasť na korupčných praktikách usvedčiť.
Financovanie SDKÚ-DS
Jednou z káuz bola aj kauza SDKÚ-DS, ktorá sa odohrala v ére, keď stranu viedol Mikuláš Dzurinda. Prečo bola taká významná a aký mala dopad na slovenskú politickú scénu?
Kauza SDKÚ-DS sa týka financovania strany. Konkrétne sa jednalo o podozrivé financovanie volebnej kampane strany v roku 2010. Peniaze prichádzali z neznámych zdrojov a ich pôvod bol nejasný. Dzurinda na otázky, odkiaľ pochádzajú, nevedel odpovedať.
Reakcie na túto kauzu boli veľmi silné. Verejnosť bola pobúrená a odmietala akceptovať takúto úroveň korupcie.
Po tejto kauze sa výsledky volieb výrazne zmenili. Strana SDKÚ-DS prudko stratila na popularite a nedokázala sa opäť zotaviť. Veľkým víťazom sa stali strany, ktoré predstavovali alternatívu k tomuto systému. Kauza tak viedla k výraznej zmene na slovenskej politickej scéne.
Strana Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) bola založená v roku 2000, keď sa odtrhla od vládneho bloku Mikuláša Dzurindu. V prvých voľbách v roku 2002 strana získala 15,09 % hlasov a skončila na druhom mieste. Následne sa stala súčasťou vládnej koalície a podieľala sa na podstatných ekonomických reformách.
V roku 2004 strana získala najviac hlasov v prvých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku. V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 18,35 % a 31 mandátov, skončila na druhom mieste a prešla do opozície. Volebné obdobie 2006 – 2010 bolo pre stranu významné najmä pre ich úspechy v zahraničnej politike – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v roku 2004.
V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 15,42 % hlasov a opäť sa stala súčasťou vlády, tentoraz v koalícii s SaS, KDH a MOST-HÍD. Po týchto voľbách však strana začala postupne strácať na popularite a v roku 2012 získala len 6,09 % hlasov.
Veľkým prelomom v histórii strany boli parlamentné voľby v roku 2016, kedy SDKÚ-DS získala len 0,26 % hlasov a neprešla tak ani do parlamentu. Od tohto roku strana vyvíja len minimálnu aktivitu a jej preferencie sa pohybujú okolo 1 % hranice.
Kauzy strany Smer-SD
Kauzy politickej strany Smer-SD sú široko diskutovanými témami na celom Slovensku. Mnohé z nich sú späté s kontroverznými postavami, ako sú Ladislav Bašternák, Marián Kočner či Antonino Vadala.
Ladislav Bašternák, považovaný za jedného z najväčších daňových podvodníkov v histórii Slovenska, bol úzko spojený so stranou Smer-SD. Jeho prípad sa stal základom mnohých obvinení voči vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi a ďalším členom strany.
Marián Kočner, ktorý je známy svojimi kontaktmi s politickými a podnikateľskými kruhmi na Slovensku, je tiež spojený so stranou Smer-SD. Tento prípad sa stal súčasťou najväčšieho škandálu spojeného s vraždou novinára Jána Kuciaka, ktorý vyšetroval Kočnerove podnikateľské aktivity.
Antonino Vadala, taliansky podnikateľ pôsobiaci na Slovensku, je tiež považovaný za kontroverznú postavu v súvislosti so Smerom-SD. Bol obvinený z podvodu a mafiánskej činnosti, a jeho meno sa často spomína v súvislosti s údajnými korupčnými škandálmi strany.
Strana Smer-SD je teda známa mnohými kontroverznými kauzami, ktoré ovplyvňujú jej image. A to nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Tieto kauzy sú často predmetom diskusií a kritiky.
Strana Smer-SD, ktorej predsedom je Robert Fico, bola dlhé roky dominantnou silou na slovenskej politickej scéne. Považuje sa za stranu ľavicového stredu a v minulosti získala silnú podporu voličov, predovšetkým vďaka politike sociálnej solidarity a ochrany práv pracujúcich.
Smer-SD bol založený v roku 1999 a rýchlo sa stal jednou z popredných politických strán na Slovensku. Svoj najväčší úspech dosiahla v parlamentných voľbách v roku 2012, kedy s približne 44 % hlasov získala absolútnu väčšinu v parlamente. V nasledujúcich rokoch sa jej však podpora začala postupne znižovať.
V roku 2020 strana Smer-SD výrazne stratila na svojej popularite. Vo voľbách získala iba 18,29 % hlasov a skončila na druhom mieste za stranou OĽaNO. Tento výsledok bol výrazným poklesom v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2016, kedy strana získala 28,28 % hlasov.
Po voľbách v roku 2020 sa strana Smer-SD ocitla v opozícii a jej preferencie sa aj naďalej postupne znižovali. Jedným z dôvodov poklesu popularity strany Smer-SD je séria korupčných škandálov a afér, ktoré sa objavili počas jej vlády. Vývoj preferencií strany Smer-SD má však opäť rastúcu tendenciu.
Kauza Sulíkovej SaS
Kauza SaS (Sloboda a Solidarita) pripisovaná Richardovi Sulíkovi zasiahla slovenskú politickú scénu ako búrka. V centre tohto politického hurikánu sa nachádzal práve Sulík, predseda strany SaS a v tom čase aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Kauzu odštartovalo zverejnenie videonahrávky, kde Sulík informuje kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera o interných politických rokovaniach.
Kauza negatívne ovplyvnila reputáciu strany SaS a Richrada Sulíka. Mnohí voliči a politici začali otvorene pochybovať o jeho integrite a dôveryhodnosti. Kauza tiež vyvolala otázky o transparentnosti politických rozhodnutí a významne ovplyvnila verejnú dôveru v politické inštitúcie.
Zaujímavosťou je spôsob, akým sa video dostalo na verejnosť. Bolo zverejnené na internete anonymne a rýchlo sa šírilo sociálnymi sieťami. Toto odhalenie viedlo k výzvam na Sulíkovu rezignáciu, čomu sa však dlho bránil.
Kauza SaS zmenila politickú mapu Slovenska. Strana SaS zaznamenala výrazný pokles preferencií a Richard Sulík musel nakoniec rezignovať na post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Táto kauza ukázala, že voliči sú citliví na otázky integrity a transparentnosti, a že nesprávne konanie politikov môže mať výrazné dôsledky.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) bola založená v roku 2009 pod vedením Richarda Sulíka. Od svojho vzniku sa preferencie tejto strany v slovenskej politickej scéne pomerne výrazne menili.
Po svojom založení strana SaS zaznamenala rýchly nárast popularity a už v parlamentných voľbách v roku 2010 získala 12,14 % hlasov. Toto obdobie bolo pre stranu veľmi úspešné a SaS sa stala súčasťou vládnej koalície.
V nasledujúcich voľbách v roku 2012 však SaS zaznamenala pokles preferencií a získala len 5,88 % hlasov. Toto obdobie bolo poznačené nespokojnosťou voličov so stranou a jej rozhodnutiami v rámci vládnej koalície.
Napriek tomu SaS dokázala svoje preferencie zlepšiť a vo voľbách v roku 2016 získala 12,10 % hlasov. Strana SaS sa tak opäť stala súčasťou parlamentu.
Vývoj volebných preferencií strany SaS teda ukazuje, že jej popularita sa v priebehu rokov značne menila. Strana dokázala prekonať obdobia poklesu a opäť si získať dôveru svojich voličov.
Zhodnotenie vplyvu káuz na slovenskú politiku
Slovenská politika a spoločnosť sa v minulých rokoch stretli s mnohými výzvami, pričom niektoré z nich priniesli aj veľké škandály a kauzy. Tieto prípady mali výrazný vplyv na celkový obraz slovenskej politiky, ako aj na dôveru občanov v politický systém.
Gorila je príkladom kauzy, ktorá odhalila hlboké korupčné praktiky na najvyššej úrovni slovenského politického života. Takisto sa stala symbolom nespokojnosti občanov so súčasným stavom, a preto mala silný vplyv na voličské rozhodnutia v nasledujúcich voľbách.
Kauza s Dzurindom a Sulíkom zase ukázala, že ani najvyššie politické posty nie sú imúnne voči obvineniam z korupcie a iných pochybení. Jej dôsledky sú stále citeľné, keďže podkopáva dôveru vo verejných činiteľov a zvyšuje skepsu voči politickým inštitúciám.
Často sa hovorí, že politika je špinavá hra, ale faktom je, že každý z nás do nej môže priniesť istú zmenu. Či už je to prostredníctvom hlasovania vo voľbách, vzdelávania sa o politických otázkach, alebo zdieľania svojich názorov s ostatnými.
Prečítaj si aj: Kto má šancu vyhrať dnešné voľby a zostaviť vládu?
