Niektorí z vás si určite spomínajú na noc z 3. na 4. novembra roku 1994. Vtedajšia vládna koalícia zložená z HZDS, SNS a ZRS vtedy zasadila ťažký úder parlamentnej demokracii na Slovensku. Predmetná noc dostala názov „noc dlhých nožov”. Čaká nás dnes ďalšia?
Celé Slovensko nedočkavo čaká na to, ako dopadnú dnešné predčasné parlamentné voľby. Sily si v nich pomerajú kauzami už ostrieľaní lídri, ale aj úplní nováčikovia, ktorí v parlamentných laviciach ešte nesedeli.
Možných scenárov, ako môžu dnešné voľby dopadnúť, je pritom viac.
Dneska sa otvorili volebné miestnosti. Zdroj: shutterstock.com/andriano.cz
Posledný prieskum ukázal zaujímavé rozloženie síl
Posledný prieskum preferencií, ktorý bol zverejnený 27. septembra, realizovala exkluzívne pre televíziu JOJ agentúra AKO. Prieskum naznačil, že boj o víťaza môže byť naozaj veľmi tesný.
Na prvom mieste sa v ňom umiestnila strana Progresívne Slovensko (PS) s 18 %. Druhé miesto obsadil aktuálne opozičný Smer, ktorý by volilo 17,7 % opýtaných. Rozdiel medzi stranami bol teda skutočne minimálny, a poukazuje na to, že počas dnešnej volebnej noci môže o víťazovi rozhodnúť skutočne malý rozdiel.
Na treťom mieste sa v prieskume umiestnil Hlas s 15 %. Na štvrtom mieste sa ocitla koalícia OĽaNO, KÚ a Za ľudí s 9,4 %. Nezabúdajme však na to, že nakoľko ide o zoskupenie viacerých strán, nestačí im prekročiť prah 5 %, minimálna podpora musí presiahnuť až 7 %.
Do parlamentu by sa dostali tiež strany:
- SaS (7,3 %)
- KDH (6,1 %)
- SNS (6 %)
- Republika (5,4 %)
- Sme rodina (5,1 %)
Za prahom parlamentu by sa ocitli Demokrati so ziskom 4,3 %. Viacerí politológovia preto poukazovali na to, že o osude tejto strany môžu rozhodnúť práve doposiaľ nerozhodnutí voliči.
Boj o prvú priečku
Prieskumy všetkých agentúr dlhodobo dokazovali, že bojovať o víťaznú priečku budú tri strany, a to Progresívne Slovensko (PS), Smer a Hlas.
Predvolebná kampaň Progresívneho Slovenska (PS) je zaujímavá svojou kombináciou tradičných a inovačných prvkov. Strana vystupuje s modrou farbou a heslami o budúcnosti, ktoré sú jasne viditeľné na rôznych reklamných plochách. Predvolebný spot, ktorý niektorí kritici označili za „reklamu na banku”, ukazuje snahu osloviť širokú verejnosť a vytvoriť dojem zodpovednosti a spoľahlivosti.
PS sa snažia vstúpiť do priameho kontaktu s občanmi, či už v rámci tradičných predvolebných debát v sálach alebo priamo na uliciach. Táto stratégia umožňuje strane osloviť potenciálnych voličov na osobnej úrovni a zároveň poskytnúť príležitosť na otázky a diskusiu.
Napriek tomu, že kampaň PS je menej emotívna v porovnaní s inými stranami, Šimečkova strana si dokázala udržať v prieskumoch popredné miesta. To ukazuje, že ich prístup má širokú podporu medzi voličmi, aj keď nie je tak výrazný ako u niektorých konkurentov.
Strana bola ocenená za transparentnosť a nekonfliktnosť svojej kampane. Táto transparentnosť je dôležitá pre budovanie dôvery voličov a zabezpečenie toho, že politické strany konajú v súlade so svojimi verejne deklarovanými hodnotami a sľubmi.
Lietali aj päste
O neemotívnej a nekonfliktnej kampani však určite nemôžeme hovoriť pri strane Smer, ktorá opäť stavila práve na silné emócie. Na „prvom mieste” sa objavil konflikt medzi Robertom Kaliňákom a Igorom Matovičom, ktorý sa týkal témy migrantov.
K incidentu došlo na tlačovej konferencii Smeru-SD pred úradom vlády, kde sa Kaliňák stretol s lídrom hnutia OĽANO Igorom Matovičom. Ten narušil konferenciu vjazdom do terénu na aute a skandovaním volebných hesiel. Celý incident vyústil do fyzického konfliktu, keď sa Kaliňák pokúsil Matovičovi vytrhnúť mikrofón z ruky.
Táto situácia spôsobila veľký rozruch a vyvolala kritiku zo strany politikov. Konflikt kritizoval aj expremiér a volebný líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda, ktorý povedal, že je to zahanbujúce a ponižujúce.
Tento konflikt je len jedným z príkladov, ako strana Smer vstupovala do predvolebnej kampane. Napriek tomu, že sa strana snažila zdôrazniť svoje politické ciele a sľuby, tieto konflikty často zatienili ich politické posolstvo.
Na pokojnejšie prezentovanie stavili tentokrát „odídenci” zo Smeru, teda strana Hlas. Predvolebná kampaň sa pred dnešnými voľbami sústredila na vytvorenie silnej opozície proti súčasnej vláde a na obnovenie dôvery vo vládu. Strana Hlas sa aktívne snažila osloviť voličov cez sociálne médiá a verejné debaty, kde prezentovala svoje politické názory a snažila sa získať podporu voličov.
Strana Hlas tiež zdôraznila svoj záväzok k európskym hodnotám a snažila sa predstaviť seba ako spoľahlivého partnera v rámci Európskej únie. Taktiež strana Hlas sa zameriavala na mladé voličky a voličov, ktorí majú potenciál ovplyvniť výsledky volieb.
Zvyšné strany to nebudú mať jednoduché
Čo sa týka zvyšných politických strán, ich boj o voliča taktiež určite nebude jednoduchý.
Strana SaS (Sloboda a Solidarita) je momentálne v náročnej pozícii. Jej popularita sa v posledných mesiacoch pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti, čo je výsledkom viacerých faktorov, predovšetkým káuz spojených s Richardom Sulíkom.
Takisto KDH malo v posledných mesiacoch pomerne kolísavé preferencie. Tie však ešte výraznejšie klesli po tom, čo šéf strany Milan Majerský označil komunitu LGBTI+ za „pliagu”.
SNS sa taktiež snaží udržať svoje miesto na politickej scéne, čo je v posledných mesiacoch kvôli kolísavým preferenciám pomerne náročné. Strana sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti a snaží sa získať podporu svojimi národnými a konzervatívnymi hodnotami.
Politológovia a odborníci však so zhrozením sledovali preferencie strany Republika, ktorá je populárna vďaka svojej protisystémovej rétorike. Strana sa netají dlhodobým popieraním holokaustu, proruskou ideológiou či hlboko zakorenenou nenávisťou voči komunite LGBTI+, aktuálne preferencie však naznačujú, že do parlamentu sa dostať môže.
Je možné, že sa to podarí aj nemenej kontroverznému Borisovi Kollárovi a jeho hnutiu Sme rodina. Po mnohých kauzách spojených s jeho menom sa v posledných dňoch hovorilo aj o jeho údajnom zneužití SIS, napadnutí jeho expartnerky, či o tom, ako mal jednu zo svojich mileniek dvakrát prinútiť ísť na potrat.
Reč je o žene, ktorá na sociálnych sieťach vystupuje pod menom „Pimpinočka”. Po zverejnení jej spovede sa však strhla vlnka kritiky nielen na Kollára, ale aj na ňu. Mnoho ľudí je totiž presvedčených o tom, že za video dostala zaplatené, a že bolo len súčasťou antikampane vedenej proti Kollárovi.
Aké sú možné scenáre?
Kým budeme nedočkavo čakať na prvé predbežné výsledky, pozrime sa na tri možné scenáre, ktoré nás môžu čakať.
Prvým je scenár, v ktorom zostaví vládu víťaz predčasných parlamentných volieb, ktorého tým poverí hlava štátu, Zuzana Čaputová. Predvolebné prieskumy ale naznačujú, že to vôbec nemusí byť jednoduchá úloha. Líder totiž musí získať vládnu väčšinu, teda 76 poslancov.
Aj minulosť ale naznačuje, že víťazstvo nemusí zaručovať, že strana vládu zostaví. V rokoch 1998 a 2004 sa to nepodarilo napríklad Vladimírovi Mečiarovi, ktorý síce vyhral, no vládu zostaviť nedokázal. Prezidentské poverenie tak musel vrátiť. Ak by sa tak stalo opäť, do úvahy prichádza druhý možný scenár, a to síce, že vládu bude zostavovať „dvojka”.
Existuje však aj tretí scenár, ktorý je síce veľmi málo pravdepodobný, avšak stojí za spomenutie. Naplnil by sa v prípade, ak by sa novú vládu nepodarilo zostaviť ani víťazovi volieb, a ani strane, ktorá skončí na druhom mieste. V tom prípade by muselo dôjsť k opätovným predčasným voľbám.
