Po vypuknutí pandémie COVID-19 a následnej vojne, ktorá sa odohráva na Ukrajine, ozývajú sa čoraz viac hlasy, ktoré varujú pred podobným scenárom, ktorý nastal v 30. rokoch 20. storočia. Aké boli dôvody veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch a nachádzame nejaké historické paralely aj so súčasnosťou?
Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch
Veľká hospodárska kríza, známa aj ako svetová hospodárska kríza či Veľká depresia, vypukla v 30. rokoch 20. storočia ako výsledok masívneho prepadu akcií na americkej burze. Stalo sa tak 24. októbra 1929. Za rok konca krízy sa všeobecne označuje rok 1933, no ide len o orientačný údaj, keďže následky krízy nemožno striktne ohraničiť dátumom.
Čítaj tiež: Grayscale pridáva nový kryptomenový fond – pribudnú v ňom nové altcoiny
Veľkosť tejto krízy spočívala v jej globálnom meradle, keďže už vtedy bol svet značne prepojený. Postihnuté preto neboli iba USA, ale aj európske krajiny ako Nemecko, Holandsko, Česko-Slovensko, Veľká Británia, Francúzsko ale aj také Japonsko.
Príčiny a následky krízy
Podobne ako pri ostatných historických udalostiach, aj veľká kríza bola výsledkom viacerých súčasne odohrávajúcich sa činiteľov, ktoré sa navzájom prekrývali. Na jednej strane to bol hospodársky rozvrat Európy po 1. svetovej vojne, kríza v priemyselnej výrobe, nespokojnosť občanov, ktorí sa borili s existenčnými ťažkosťami; na druhej strane priamym stimulom, ktorý výrazne nalial olej do ohňa ekonomickej krízy, bolo správanie amerického Fedu (Federal Reserve System), ktorý masívne tlačil americké doláre, výrazne zvýšil pomer nekrytých dolárov k zlatu a naštartoval vyše 60-percentnú infláciu.
24. októbra 1929 došlo k pádu burzy na Wall Street (deň známy ako Čierny štvrtok). V jeden deň bolo predaných 16 miliónov akcií a cenných papierov, a to ako výsledok strachu a paniky. Nikto nevedel, čo sa vlastne deje a reťazec strachu sa šíril ďalej. Reakciou na krízu bola silnejšia regulácia, zvýšovanie daní a úrokových sadzieb. Ľudia prichádzali o prácu a výrazne klesali platy. Vyvrcholením hospodárskej krízy bolo vypuknutie 2. svetovej vojny, ktorej príčiny je potrebné hľadať tiež v ekonomických faktoroch predchádzajúcich rokov. Ďalším znakom bola radikalizácia ľudí a nárast pravicového myslenia.
Chceš rýchlo nakúpiť/predať kryptomeny a neplatiť obrovské sumy za túto službu? V tom prípade si nájdi overenú zmenáreň, ktorá ťa neokradne na skrytých poplatkoch. My jednoznačne odporúčame burzu Binance, kde nájdeš široký výber kryptomien. Vytvor si účet cez >>>tento odkaz<<< a získaš doživotnú zľavu na obchodné poplatky.
Existujú paralely so súčasnosťou?
Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, môžeme vidieť isté paralely. Predtým však je nutné podotknúť, že história sa nikdy neopakuje, opakujú sa len isté vzorce a schémy, aj to však s mnohými rozdielmi.
Následky 1. svetovej vojny nemožno porovnávať s pandémiou COVID-19 a jej následkami. Ekonomická situácia sa, samozrejme, globálne zhoršila, čo sa odzrkadlilo na cene komodít, v doprave či priemysle. Na druhej strane tu nemáme rozvrátené ekonomiky ako po 1. svetovej vojne.
Ku COVIDU sa od februára pridala vojna na Ukrajine, ktorá pochovala predstavu o Európe bez vojny. Útok zo strany Ruskej federácie sa premietol na ceny akcií a kryptomien, ktoré zažili prepad, hoci stále nemožno hovoriť o masívnom výpredaji. Napríklad Index S&P 500 nezažil taký výrazný pokles, ako by sa mohlo po správach o vojne očakávať.
Graf: Index SPX 500, 1D. Zdroj: Tradingview
Ceny ropy a benzínu rastú a rovnako rastú ceny potravín. Pokiaľ je konflikt stále lokálneho charakteru, teda prebieha predovšetkým len medzi Ruskom a Ukrajinou, nemožno hovoriť o takých rizikách, ako pri veľkej hospodárskej kríze. Ak by sa konflikt preniesol medzi kontinenty a zapojili by sa doň štáty NATO alebo Čína, v takom prípade možno očakávať veľký strach na trhu.
Podobne aj miera inflácie, hoci rastie a na Slovensku dosiahla úroveň takmer 10 %, stále to nie je inflácia spred čias veľkej krízy v 30. rokoch. Je tu však jeden faktor, ktorý je potrebné brať do úvahy. Celý svet je oveľa viac prepojený ako to bolo v 20. storočí, keď skrachovala burza na Wall Street. Jeden lokálny konflikt z jednej časti sveta má dosah na štáty druhej časti sveta. Avizované zvyšovanie úrokových sadzieb v USA a časom v EÚ môže napomôcť pri inflácii, no predovšetkým rozhodne to, ako sa vyvinie vojna na Ukrajine. To, čo potrebujeme, je urovnanie konfliktu, kým nepresiahne do globálnej vojny s fatálnymi následkami.
Čítaj ďalej: Generálny riaditeľ MicroStrategy Michael Saylor: „Bitcoin je americkým snom”
Záver
Nikto tiež presne nevie, aký dosah bude mať odpojenie sa Európy od ruského plynu a zákaz exportu pšenice, ktorej je Rusko významným vývozcom. Na jednej strane je otázka morálky a geopolitiky, na druhej hospodárske následky, o ktorých nevie žiaden analytik povedať, aké v konečnom dôsledku budú.
Na záver teda môžeme zhrnúť, že hoci človeka 21. storočia prekvapila pandémia, ktorá zúri už vyše dva roky a následne vojna, stále nemožno hovoriť o tom, že by sme boli na tom tak zle, ako v 30. rokoch 20. storočia.
