13. dôchodky potápajú Slovensko: Stoja takmer 600 miliónov eur ročne a štát na ne nemá peniaze

13. dôchodky patria medzi najobľúbenejšie opatrenia, aké slovenskí seniori kedy dostali. Pre štátnu kasu sa však menia na ťažký balvan. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v utorok zhodnotila návrh rozpočtu na roky 2027 až 2029 a jej verdikt je tvrdý.

Podľa podrobnej analýzy RRZ stoja plnohodnotné trináste penzie štát v budúcom roku 588 miliónov eur navyše oproti pôvodnému, skromnejšiemu nastaveniu. V roku 2028 to bude 612 miliónov. Rada ich uvádza ako prvý príklad nových výdavkov, pre ktoré sa deficit nedarí znížiť ani po troch konsolidačných balíčkoch.

Prečo 13. dôchodky tak zaťažujú rozpočet

Kedysi išlo o jednorazový príspevok. Dnes je to riadna dávka, ktorú parlament v apríli 2024 schválil ústavnou väčšinou 104 hlasov. Pripomína to aj ministerstvo práce. Pri starobnom dôchodku ide o 667,30 eura.

Minister práce Erik Tomáš vtedy vysvetlil:

„Seniori si zaslúžia dôstojné dôchodky, a preto pokračujeme v plnení nášho záväzku.”

Problém je jednoduchý. Takýto výdavok po roku nezmizne. Štát ho musí platiť znova a znova, aj keď mu príjmy nestačia. Vláda preto zatiahla ručnú brzdu. Podľa Sociálnej poisťovne zostane suma v rokoch 2026 až 2028 zmrazená na úrovni roku 2025. Dôvodom je konsolidácia verejných financií.

Deficit sa vracia na štart

Vláda chce v roku 2027 hospodáriť so schodkom 4,94 % HDP. To je 7,4 miliardy eur, kým tento rok sa čaká 6,3 miliardy. Deficit teda rastie, hoci ekonomika zrýchľuje a štát čaká vyššie príjmy.

Ešte v roku 2024 pritom vláda sľubovala, že deficit v roku 2027 klesne na 3 % HDP. Od tohto cieľa sa vzdialila takmer o 3 miliardy eur. Všetky nové výdavky prijaté v tomto volebnom období budú budúci rok stáť takmer 3,7 miliardy eur. Okrem 13. dôchodkov sem patria energodotácie, zdravotníctvo či výstavba nových nemocníc.

Dlh rastie, vankúš chýba

Verejný dlh má budúci rok dosiahnuť 98,4 miliardy eur. Bezpečná hranica je podľa rady zhruba 74,7 miliardy. Ak by prišla veľká kríza, Slovensko nemá dostatočnú rezervu. Bez ďalších opatrení dlh do roku 2029 presiahne 73 % HDP.

Aby sa rast dlhu zastavil, deficit by musel klesnúť približne na 2,5 % HDP. Vláda to však neplánuje ani v roku 2029. Predseda RRZ Ján Tóth upozorňuje, že „podstatná časť konsolidácie sa posúva do ďalšieho obdobia”.

Stane sa tak pri vyššom dlhu a vyšších nákladoch na úroky.

Kto zaplatí 13. dôchodky

Rada vypočítala, že nový rozpočet zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 880 miliónov eur. Vyššie výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy totiž nie sú vyvážené žiadnymi úsporami.

Dobre to ukazuje zvýšenie minimálneho dôchodku pre ľudí nad 85 rokov. V budúcoročnom rozpočte vyzerá ako drobnosť, má len 0,02 % HDP. Z dlhodobého pohľadu je však jeho dopad šesťkrát väčší.

Rada zároveň pripomína odporúčania Rady EÚ a OECD, aby štát sociálne dávky lepšie zacielil. Práve o tom sa dnes vedie spor aj okolo 13. dôchodku len pre nižšie penzie.

Trinásta penzia nie je jediným vinníkom, je však jedným z najväčších. Štát si dnes požičiava aj na výdavky, ktoré sa opakujú každý rok. Tieto peniaze bude raz treba vrátiť aj s úrokmi. Zaplatia ich najmä tí, ktorí dnes pracujú a do dôchodku majú ešte ďaleko.