Slovensko mieri k dlhu nad 75 % HDP. Vláde chýbajú opatrenia za 2,2 miliardy eur

Slovensko sa dostalo do situácie, akú ešte nezažilo. Hrubý dlh na konci roka 2025 dosiahol 61,4 % HDP a zostal v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by dlh bez ďalších krokov do roku 2030 vyšplhal nad 75 % HDP. Od horného limitu, ktorý od roku 2027 predstavuje 50 % HDP, by sa tak vzďaľoval ešte rýchlejšie.

Rada odovzdala hodnotiacu správu do Národnej rady 28. augusta 2026. Jej záver je nepríjemný. Napriek trom kolám konsolidácie sa hlavný cieľ nepodarilo splniť. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti skončil na 5,5 % HDP, čo je pásmo vysokého rizika.

Slovensko prišlo o vankúš, ktorý ho v krízach chránil

V minulosti Slovensko krízy zvládalo ľahšie. Malo nižší dlh a priestor požičať si, keď to bolo treba. Dnes je to naopak. Rozpočtová rada upozorňuje, že aj bežný ekonomický šok by dnes vynútil šetrenie práve vtedy, keď ekonomika a rodiny potrebujú ochranu najviac. Podobný záver priniesla aj jej analýza fiškálneho priestoru z augusta 2026.

Slovensko a chýbajúce miliardy: 1,2 na rok 2027 a ďalšia na rok 2028

Najostrejšia výhrada sa týka toho, čo na stole nie je. Vláda si uvoľnila vlastné rozpočtové ciele, no nepredstavila opatrenia, ktorými ich naplní. Ide o 1,2 miliardy eur v roku 2027 a ďalšiu miliardu v roku 2028. Spolu 2,2 miliardy eur, ktoré zatiaľ existujú len ako čísla v tabuľke.

Rada zároveň upozorňuje na pascu. Európske výdavkové pravidlo by Slovensko formálne splnilo do roku 2028 aj úplne bez ďalšej konsolidácie. Aj vtedy, ak by deficit dosiahol 5,4 % HDP a dlh 73,3 % HDP. Splnenie európskeho pravidla teda ešte nič nehovorí o tom, či sú financie zdravé.

Nezákonný stav trvá už druhý rok

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde jasnú povinnosť. Pri takomto dlhu má parlamentu predložiť návrh opatrení na jeho zníženie. Neurobila tak ani v roku 2025, ani doteraz v roku 2026.

O vyslovenie dôvery požiadala až 17. júna 2026, teda sedem mesiacov po tom, ako jej táto povinnosť vznikla. Konala až vtedy, keď Ústavný súd SR potvrdil, že povinnosti z dlhovej brzdy treba plniť bez zbytočného odkladu.

Predseda rady Ján Tóth to zhrnul jednou vetou:

„Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nie sú formalitou, ktorú stačí splniť na papieri.”

Zodpovednosť podľa neho nesie vláda, ale aj parlament, ktorý jej vyslovil dôveru napriek nesplneným sankciám.

Čo to znamená pre bežného človeka

Vysoký dlh nie je abstraktná téma. Znamená drahšie požičiavanie pre štát, menší priestor na pomoc v zlých časoch a väčšiu neistotu v ekonomike. Práve neistota tlmí rast a rast dlhu ešte zrýchľuje.

Rozpočtová rada odporúča upraviť ústavný zákon tak, aby sa sankcie nedali obchádzať. Dodáva však, že najdôležitejšia je zmena prístupu. Oslabovanie pravidiel podľa nej riešením nie je. Aktuálny stav dlhu si môže ktokoľvek pozrieť aj v kalkulačke dlhovej brzdy.